O mojej budúcnosti sa rozhodne v najbližších dňoch | Probasket.cz

Please enter banners and links.

V októbri oslávi tridsiate narodeniny. V akom tíme ich bude oslavovať a či to bude ešte z pozície aktívneho basketbalistu, je v tejto chvíli otázne…
Za súčasným nelichotivým stavom košického mužského basketbalu sa podľa neho skrýva nedostatok financií.
Jozef Rešetár je dobrý človek, Ivan Kurilla naňho urobil dojem svojím prístupom k basketbalu, vyzdvihol aj manažérske schopnosti Daniela Jendrichovského…
 

V októbri oslávi tridsiate narodeniny. V akom tíme ich bude oslavovať a či to bude ešte z pozície aktívneho basketbalistu, je v tejto chvíli otázne…
Za súčasným nelichotivým stavom košického mužského basketbalu sa podľa neho skrýva nedostatok financií.
Jozef Rešetár je dobrý človek, Ivan Kurilla naňho urobil dojem svojím prístupom k basketbalu, vyzdvihol aj manažérske schopnosti Daniela Jendrichovského…
To sú niektoré momenty z myšlienok Juraja Probalu, od roku 2002 stabilnej opory Slávie TU Košice.
Portál Probasket.cz teda po dlhšom čase opäť prináša exkluzívny rozhovor s hráčom, ktorý aj v civilnom zamestnaní pomáha rozvíjať slovenský basketbal…

Aký je to pocit po druhýkrát za sebou opúšťať extraligové vody, a to rovnako ako vlani po zápase, v ktorom ste mali osud vo vlastných rukách? Platí teda to známe deja vú?
Určite nie je nič príjemné pre žiadneho športovca zavŕšiť celoročnú drinu neúspechom. Pre mňa osobne je to nepríjemnejšie o to viac, že po majstrovskej sezóne som si moje nasledujúce, minimálne dve sezóny predstavoval úplne ináč – čo sa týka výsledkov tímu, v ktorom budem pôsobiť. Deja vú je hlavne v podobnosti toho, akým spôsobom sme opustili extraligu. Rozhodla prehra v poslednom zápase na domácej pôde. Pre mnohých nepochopiteľné, ale je to realita, ktorá je podľa môjho názoru vyústením finančnej situácie v tíme.

V konečnom účtovaní vás najväčší rival z Oravy predstihol o dva body, hoci tento náskok je vzhľadom na mimoriadne vyrovnaný priebeh sezóny troška skresľujúci. Vypadli teda Košice zaslúžene alebo sa Dolný Kubín zachránil s poriadnou dávkou šťastia?
Ja osobne si myslím, že sme mali ďaleko na viac, ako bojovať o záchranu v poslednom zápase. Plus vzhľadom na to, že nedokážeme vyhrať v rozhodujúcom zápase na domácej pôde, mi neostáva nič iné len povedať, že Kubín si to vybojoval. Bol lepší v zápase pravdy, a to rozhodlo. Všetky naše výsledky počas roka nás predurčovali presne k takémuto duelu a jednoducho sme ho nezvládli. Neviem si to vysvetliť, ale v tom zápase sme hrali tak, ako keby sme sa len zohrávali. Neskutočný počet stratených lôpt, kopec zahodených streleckých pozícií a hlavne menšie sebavedomie a nejaký blok v hlavách z dôležitosti duelu – boli tie príčiny, ktoré nám nedovolili ukončiť sezónu tak, ako sme si všetci želali.

7 kôl pred koncom súťaže sa vedenie klubu rozhodlo vymeniť trénera Rešetára za najlepšieho mládežníckeho trénera uplynulých dvoch rokov Ivana Kurillu. Bolo to s odstupom času šťastné rozhodnutie alebo spýtam sa inak, uhájili by podľa vás Košice extraligovú príslušnosť, pokiaľ by pri kormidle zostal Jozef Rešetár?
Ťažko mi je odpovedať na danú otázku. Či to bolo správne alebo nie, to nie je v mojej kompetencii hodnotiť. Snáď, keď už malo dôjsť k zmene, určite sa to mohlo riešiť skôr ako pár kôl pred koncom sezóny. Mrzelo nás to, všetkých hráčov, hlavne kvôli tomu, aký je tréner Rešetár človek. Došlo k zmene, ktorá je v športe bežná a každý hráč alebo tréner s ňou musí pri svojom povolaní počítať. Ale určite angažovanie trénera Kurillu bola dobrá voľba na post trénera Slávie TU, keďže sa mu podarilo oživiť partiu, tímového ducha a súdržnosť celého kolektívu. Osobne sa nebránim spolupráci s trénerom Kurillom ani v budúcnosti, ak by k takejto možnosti prišlo. Urobil totiž na mňa dobrý dojem hlavne kvôli prístupu, aký k basketbalu má.

Je to paradoxné, no v slovenských končinách ani nie tak nezvyčajné. Šampión zo sezóny 2006/07 v nasledujúcom ročníku vypadne a nebyť administratívneho zásahu a odstúpenia Lučenca, v tejto sezóne najvyššiu súťaž ani nehráte. Asi je to skôr na siahodlhú „akademickú“ debatu, ale ako je vôbec možné, že v priebehu pár mesiacov sa po majstrovskej sezóne prakticky rozpadol majstrovský tím?
Jednoducho. Peniaze. Tak ako v každom športe rozhodujú peniaze, tak aj v Košiciach. Odišli zahraniční hráči s trénerom Miljkovičom, ktorí nám síce pomohli značnou mierou k titulu, ale pre nich to bola len zastávka v ich basketbalovej kariére, s aktívnou činnosťou skončil Svitek a do maďarských klubov za lepšími podmienkami odišli Leško s Nuberom. Predpokladám, že ak by sa Košice prihlásili do nejakej európskej súťaže, tak to mohlo byť s basketbalom v Košiciach úplne ináč. Určite by si aj hráči rozmysleli, či sa im oplatí meniť pôsobisko. Pre Košice bola obrovská škoda, že sa prakticky zničilo to, čím sa mohli pýšiť ako jediní na Slovensku, že mali káder zložený čisto z košických odchovancov, ktorý bol vždy doplnený vhodným typom hráča a v tom bol aj prameň všetkých predchádzajúcich úspechov Slávie TU v extralige od sezóny, kedy sa „technici“ vrátili späť do extraligy.  

 
V najvyššej ženskej lige pôsobia až tri družstvá z metropoly východu. Dve z nich dokonca hrali semifinále extraligy. Na druhej strane v mužskej extralige v budúcej sezóne nenájdeme meno košického zástupcu. Nie je táto anomália dôvodom na určité zamyslenie aj pre predstaviteľov mesta či sponzorov v rámci celkovej koncepcie košického basketbalu?
Myslím si, že celý košický basketbal dopláca najmä na vzťahy. Vzťahy medzi tými najdôležitejšími ľuďmi, ktorí by mohli basketbalu pomôcť, nie sú podľa mňa ideálne. Chýba tu akási spolupráca a súdržnosť. Jednoznačný prím v Košiciach majú šesťnásobné majsterky Slovenska, družstvo Maximy Broker Košice. Daniel Jendrichovský s týmto tímom dokázal to, o čo by sa mohol niekto pokúsiť aj s mužskou zložkou. Ja osobne vysoko rešpektujem jeho prácu a určite si je čo zobrať z jeho dlhodobej strategickej práce pri ženskom tíme. Jeho pomoc bola aj pri návrate mužského tímu späť do extraligy.

Ku Slávii TU máte silné väzby, koniec koncov, raz ste už hrali za klub aj prvú ligu. Zostanete v kádri „vysokoškolákov“ aj pre budúci ročník? Špekuluje sa totiž a túto teóriu nepriamo potvrdil i prezident klubu Čop, že možno skončíte s aktívnou kariérou…
O mojej budúcnosti sa rozhodne v najbližších týždňoch. Potrebujem sa dať hlavne zdravotne do poriadku a aj po psychickej stránke si chcem po dvoch náročných a neúspešných sezónach oddýchnuť. Momentálne som zamestnaný a vo voľnom čase mimo zamestnania sa venujem práci, ktorá verím, že pomôže slovenskému basketbalu či už okamžite alebo v budúcnosti. Vo firme, ktorá sa stala agentom istej športovej značky pre basketbal na Slovensku, poskytujeme klubom zápasové a tréningové oblečenie, basketbalovú obuv, ale aj „merchandising“ alebo predaj klubového oblečenia pre fanúšikov. Postupne sa chceme stať marketingovou agentúrou pre kluby a prostredníctvom cieleného a efektívneho marketingu chceme, podobne ako to praktizujú zahraničné kluby, pomôcť zaplniť hľadiská a priniesť klubom nový zdroj príjmov. Práve túto „komercionalizáciu“ basketbalu vnímame ako jeden z najdôležitejších faktorov pre rozvoj tohto športu na Slovensku. Hoci sme na trhu zatiaľ iba niekoľko mesiacov, podarilo sa nám realizovať už niekoľko zaujímavých projektov a ďalšie sú v štádiu prípravy.

Viete si sám seba predstaviť ako extraligového trénera?
Čo sa trénovania týka, skôr by mi „pasovalo“ trénovanie mládeže, ktorá potrebuje veľmi dôkladný prístup, keďže títo hráči dostavajú do krvi úplné základy basketbalu. Žiaľ, trénersky chlebíček mládeže je u nás skôr hobby ako platená práca, takže ani tomu sa tréner nemôže venovať na sto percent, ale len popri inom zamestnaní, a to nie je vždy najšťastnejšie riešenie. Mladí hráči potrebujú práve takých trénerov, ktorí nerobia nič iné, len sa im venujú, ak to samozrejme s basketbalom chcú v budúcnosti dotiahnuť ďalej ako len po juniorskú či domácu seniorskú súťaž. Preto je ešte otázne, ako spojím moje meno s trénovaním, aj keď som už dve sezóny pomáhal pri práci trénerom Milanovi Mišinskému a Jánovi Krajňákovi ako asistent pri ich mládežníckych družstvách. Z mojej strany určite záujem je, trénerskú licenciu mám, takže uvidíme, čo prinesú najbližšie týždne.

Na záver odbočíme od košickej témy, keďže v týchto dňoch finišuje play-off extraligy basketbalistov a o niekoľko dní spoznáme nového slovenského majstra. Koho osobne favorizujete a snáď komu by ste titul viac dopriali?
Osobne na majstra favorizujem Pezinok. Ale mne osobne by sa páčilo finále Pezinka s Prievidzou. Hlavne ľudia, ktorí v Prievidzi okolo basketbalu robia a aj ich fantastickí diváci by si určite zaslúžili návrat mužského finále do ich mesta.

VIZITIKA JURAJA PROBALU:
Meno: Juraj Probala
Dátum narodenia: 27.10.1979 v Košiciach
Post: rozohrávač/krídlo
Doterajšie pôsobiská: Slávia TU Košice (od sezóny 2002/03), BG74 Gottingen (2001/02), Chemosvit Svit (2001/02)

Z KAŽDÉHO ROŽKU TROŠKU – dotazník priamo na telo:
Môj basketbalový vzor: Gilbert Arenas (NBA) / Štefan Svitek (tréner MB Košice, SR)  
Za najväčší relax považujem: hudbu a momentálne relaxujem pri play-off NBA
Čo robím mimo basketbalu: pracujem vo firme ako zamestnanec v IT obore
Čo sa mi najviac páči na Košiciach: doma je vždy doma
Kde strávim letnú dovolenku: na dovolenku sa nechystám. Leto okrem práce strávim rehabilitáciou a prípravou s atletickým trénerom na Slovensku.