Byť večer lepší ako ráno | Probasket.cz

Please enter banners and links.

Poznáte to príslovie – pevná vôľa všetko zdolá? Julián Beťko si toho v basketbale preskákal až až… Ako jeden z mála slovenských basketbalistov však prerazil v ťažkej konkurencii hráčov americkej NCAA. Dodáva, že k tomu potreboval potrebnú dávku šťastia a nebola to žiadna prechádzka ružovou záhradou. Julo nestráca optimizmus ani dnes, keď opäť raz rehabilituje s poškodenou chrupavkou.

Poznáte to príslovie – pevná vôľa všetko zdolá? Julián Beťko si toho v basketbale preskákal až až… Ako jeden z mála slovenských basketbalistov však prerazil v ťažkej konkurencii hráčov americkej NCAA. Dodáva, že k tomu potreboval potrebnú dávku šťastia a nebola to žiadna prechádzka ružovou záhradou.
Julo nestráca optimizmus ani dnes, keď opäť raz rehabilituje s poškodenou chrupavkou.

Predpokladaný návrat: ku koncu septembra
Mrzí vás, že vám poškodenie chrupavky znemožnilo účasť v kvalifikačných bojoch v drese slovenskej reprezentácie?
„Samozrejme, že ma to veľmi mrzí. Od januára som veľmi tvrdo pracoval, aby som mohol byť prínosom pre našu reprezentáciu, a keď prišiel čas tvrdú prácu zúročiť, prišlo zranenie. A to hneď v prvom prípravnom zápase proti Ukrajine. Vždy som mal vzťah k reprezentácii mojej krajiny, takže som smutný, že mi to tento rok nevyšlo!“

Ako sa teraz cítite?
„Momentálne som v procese rehabilitácie a cítim, že koleno je na tom lepšie. Čaká má ešte hodne práce či už rehabilitačnej, respektíve kondičnej, ale doktor mi našťastie povedal, že basketbal nie je pre mňa stratený.“

Kedy teda chystáte návrat na basketbalové palubovky?
„Predpokladaný návrat na palubovku je niekedy ku koncu septembra.“

Všetko sa malo odvíjať od výkonov v reprezentácii 
V sezóne 2009/2010 ste chceli skúsiť európsky klub, do toho ale prišlo zranenie. Hľadáte si angažmán alebo už dnes viete, že úvod ročníka nútene vynecháte? Sú na stole nejaké ponuky?
„Áno, spolupracoval som s ľuďmi zo Španielska a bol záujem aj odtiaľ, rovnako aj z Francúzska, Belgicka či iných krajín. Interes teda bol, aj keď bez žiadnej konkrétnej ponuky a všetko sa malo odvíjať od výkonov v reprezentácii! Momentálne sa sústreďujem na rehabilitáciu a návrat do formy. Súčasná situácia – ekonomická kríza a blížiace sa majstrovstvá Európy v Poľsku – spomaľujú proces podpisovania hráčov, čo mi v súčasnosti tak trochu hrá do karát. Bohužiaľ, teraz neviem povedať, kde budem budúcu sezónu pôsobiť. Ak sa dostanem koncom septembra naspäť do predošlej formy, hosťovanie, prípadne pôsobenie v zahraničí nie je podľa mňa nereálne. Ak to nevyjde, poobzerám sa po angažmáne aj na Slovensku alebo v Česku, podľa záujmu.“

Rozhodnutý znovu tvrdo pracovať
Dá sa povedať, že ste basketbalovým „kriplom“. Máte spočítané, koľko vážnych operácií ste už museli predýchať?
„Nepoužil by som označenie basketbalový „kripel“, ale čo to som už s mojím kolenom preskákal. Mal som dve vážnejšie operácie, mikrozlomeninu a transplantáciu plus niekoľko artroskopií."
 
Veď to. Rozmýšľali ste preto po niektorej z nich o konci profesionálnej kariéry?
„O skončení s profesionálnym basketbalom som uvažoval už po skončení kariéry v USA, ale cez kontakty som sa dostal k správnym ľuďom, ktorí mi ponúkli to, čom som potreboval –rehabilitáciu a basketbalové podmienky na to, aby som sa dostal do formy, v ktorej by som mal byť úspešný v profesionálnom basketbale. Momentálne som rozhodnutý znovu tvrdo pracovať a zistiť, či sa môžem dostať späť do dobrej formy. Ak nie, tak budem možno musieť povedať basketbalu zbohom.“

Pevná vôľa, ctižiadosť a vizuálizacia spletená s láskou pre basketbal …
Na druhej strane, podobných prípadov a špeciálne sa to týka zranení kolena, by sa našlo na Slovensku viacej. Pravda, vy ako jeden z mála hráčov právom nesiete označenie bojovník na pohľadanie. Preto sa pýtame – čo by ste odkázali iným basketbalistom s podobnými zdravotnými ťažkosťami? Je v takýchto prípadoch dôležitá pevná vôľa?
„Pevná vôľa, ctižiadosť a vizualizácia spletená s láskou pre tento krásny šport je to, čo mi pomohlo preklenúť sa cez neľahké situácie spojené so zraneniami. Pevná vôľa v zmysle, že takýto hráč si musí uvedomiť jedno: basketbalu musí obetovať oveľa viac času ako zdraví hráči. Spomeniem cviky, posilňovanie, regeneráciu, kondíciu a podobne. Niekedy sa možno zranenému hráčovi ani nechce, no pevná vôľa je zdroj, ktorý by mal hráča cez tieto situácie preniesť. Ctižiadosť je s tým spojená – ak nemáš v hlave zabudované, že chceš byť lepší večer ako ráno a lepší ako ostatní hráči, nikdy nedosiahneš svoj basketbalový potenciál či už si zdravý alebo obzvlášť, keď si zranený, pretože so zranením je to ešte ťažšie. Keď rehabilituješ zranenie a občas sa ti jednoducho nechce, predstava niekoho, proti komu budeš hrať – či už družstva alebo hráča – ti môže pomôcť k tomu, aby si rehabilitoval omnoho tvrdšie.“

Mali ste 18 rokov, keď ste zamierili do veľkého sveta menom americký basketbal. Čo všetko vám dalo osem rokov strávených v USA? 
„Bola to pre mňa veľká škola. Amerika je veľmi veľká, je tam veľa trénerov s rôznymi basketbalovými filozofiami. Ja som mal to šťastie, že som hral v družstve, ktoré patrilo medzi americkú špičku a podľa môjho názoru basketbalový systém a tréneri na mojej univerzite patrili medzi najlepších vôbec! Veľa som sa od nich naučil po basketbalovej, ale tiež životnej stránke. Popri tom som bol schopný vyštudovať bakalársky diplom v marketingu, ako aj master diplom vo finančníctve pre prípad, že by ďalšiu kariéru prekazilo zranenie.“

Keby ste sa mali zase rozhodnúť a možno poradiť mladých chlapcom – vydali by ste sa znovu na púť do Spojených štátov? 
„Vzhľadom na moju situáciu som veľmi rád, že som do Ameriky odišiel a keby som mohol, urobil by som to znovu. Varoval by som však nádejných basketbalistov, ktorí nad týmto krokom uvažujú, že to nebolo vždy jednoduché a ja som popri tom všetkom mal šťastie na ľudí. Mal som aj známych, ktorí rovnaké šťastie nemali.“

Do Ameriky ako tréner?
Mimochodom, ak raz opäť zamierite USA, bude to kvôli pokračovaniu v basketbalovej kariére alebo tam už pôjdete len navštíviť priateľov?
„Na hráčsku kariéru v Amerike to už asi nevyzerá, ale určite sa tam vrátim pozrieť známych a priateľov. Existuje určitá možnosť, že by som sa vrátil do Ameriky, ale už iba ako tréner. Totižto, dostal som už ponuku ísť do Ameriky trénovať univerzitnú súťaž, išlo o prvú divíziu. Ale vzhľadom na môj cieľ hrať profesionálne som ju musel odmietnuť. V budúcnosti je to však určite jedna z možností!“ 

KTO JE JÚLIAN BEŤKO
Ružomberský rodák začal s basketbalom v roku 1995 pod vedením trénera Slavomíra Teličáka. V Ružomberku pôsobil ďalších päť rokov, pričom zaznamenal viacero pekných úspechov. Sezóna 2000/2001 bola zatiaľ poslednou strávenou v slovenskom extraligovom klube. S vtedy famóznou Slovakofarmou získal dnes 26-ročný rozohrávač či krídelník titul majstra Slovenska. Aj na základe kamarátstva s ružomberskou odchovankyňou Barborou Fabiánovou odišiel na skusy za veľkú mláku. V USA začínal v stredoškolskom tíme v mestečku Sharon a okamžite si vypýtal miestenku do All-Stars tímu stredných škôl štátu Pensylvánia. Julo sa potom rozhodol odísť na renomovanú univerzitu Clemson, z ktorej každoročne odchádza po sezóne viacero hráčov do NBA. V druhej sezóne v NCAA ale prišlo vážne zranenie kolena a takmer dvojročná pauza pod deravými košmi. Nasledoval prestup do menej slávnej univerzity Butler, kde sa čoskoro stal pevnou súčasťou tímu a členom základnej päťky. Navyše, univerzite sa darilo…
Po skončení univerzitného štúdia si dal Beťko na čas úplnú pauzu od basketbalu, aby sa čo najlepšie pripravil na sezónu 2009/2010.
Jeho kariéra je prepojená zraneniami, to posledné utrpel 31. júla v prípravnom zápase v ukrajinskom Kyjeve. 
 
Čo je pravda?
Shooting Guard alebo Small Forward?
„Nevidím v tom okrem pár centimetrov veľký rozdiel. A v basketbale je pár centimetrov veľmi zmazateľných.“ 
 
Európsky štýl basketbalu alebo americký?

„Európsky, tímovejší a trochu tvrdší.“

Univerzita Clemson alebo Butler?
„Butler. Je to univerzita, kde som stretol unikátnych ľudí. Cítil som tam stopercentnú podporu basketbalu a zažil neuveriteľné basketbalové úspechy.“

Hip-hop alebo metal?
„Som basketbalista, čiže určite hip-hop.“

Halušky alebo hamburger?
„Jednoduchšiu otázku som ešte asi ani nemal. Jednoznačne halušky.“