Nikto sa ma zatiaľ neopýtal, ako má trénovať, aby dosiahol úroveň hráča NBA

Rozhovory

Nikto sa ma zatiaľ neopýtal, ako má trénovať, aby dosiahol úroveň hráča NBA

👤basketbal.cz 📁 Rozhovory 🕔20.2.2009

Please enter banners and links.

Portál Probasket.cz prináša skutočne exkluzívny rozhovor s jedným z najlepších slovenských basketbalistov histórie a súčasným viceprezidentom basketbalového klubu Astrum Levice Richardom Petruškom.

Na Slovensku niet iného basketbalistu, ktorý by dokázal to, čo sa na začiatku deväťdesiatych rokov podarilo Richardovi Petruškovi. Odchovanec levického basketbalu sa nielenže ako vôbec prvý Slovák predstavil v najslávnejšej basketbalovej súťaži sveta NBA, ale v roku 1994 sa ešte výraznejším spôsobom zapísal do análov nášho basketbalu. S tímom Houston Rockets získal „zlatý prsteň“ určený pre šampióna zámorskej profiligy. Je zrejme známa skutočnosť, že Richard mal svojím spôsobom veľké šťastie – v jeho nováčikovskej sezóne držal totiž pozíciu centra pevne vo svojich rukách Hakeem „The Dream“ Olajuwon, ktorý je dodnes jeho najobľúbenejším playerom.
Portál Probasket.cz prináša skutočne exkluzívny rozhovor s jedným z najlepších slovenských basketbalistov histórie a súčasným viceprezidentom basketbalového klubu Astrum Levice.

Richard Petruška…ako ho možno nepoznáme
Pán Petruška, vy ste jediný slovenský basketbalista, ktorý okúsil zámorskú NBA, ba čo viac, s tímom Houston Rockets ste získali zlatý prsteň ako odmenu za víťazstvo v profilige. Ako si s odstupom 14 rokoch spomínate na tieto akiste krásne zážitky?
Ani sa mi nechce veriť, že to už bolo tak dávno. Spomínam si na to vtedy, keď vidím ukážky zo zámorskej ligy alebo sem-tam ešte počujem správu o bývalých spoluhráčoch ako Robert Horry či Sam Cassell, ktorí ešte donedávna hrávali. To víťazstvo v play-off NBA bolo unikátne, pretože družstvo Houston Rockets nikdy predtým v histórii nevyhralo. Výhra vo finále bola nesmierne cenná, lebo proti nám stál favorizovaný New York Knicks. Oslavy boli veľmi spontánne, život v meste sa v ten večer premenil na jednu veľkú „párty“ – oslavu.

Po odchode z NBA ste zavítali do Európy, kde ste neskôr so španielskou Malagou vyhrali Koračov pohár. Máte teda skúsenosti tak so severoamerickým ako aj s európskym basketbalom. Dajú sa vôbec porovnať?
Celkove to hodnotím tak, že bolo veľmi náročné dostať sa do NBA, pretože v tých časoch nebolo pre hráča z Európy jednoduché vypracovať sa na hernú úroveň v NBA. Dnes akoby viacej hráčov odchádzalo do NBA priamo z Európy a mnohí z nich sú aj úspešní. Metodika basketbalu na starom kontinente a lepšie využívanie posilňovne priblížili úroveň európskej basketbalovej špičky k tej v NBA.

Predsa len, dlhšiu dobu ste žili v Kanade. Zaujímali ste sa v tých časoch o slovenský basketbal? Ako hodnotíte progres nášho basketbalu trebárs od obdobia, odkedy ste ukončili profesionálnu kariéru pre problémy s chrbtom?
Po svojom odchode som sa o domáci basketbal až tak nezaujímal, ale prakticky vždy som okolo basketbalu pracoval. Nuž a môj názor na basketbal na Slovensku – súťaž nie je až taká ľahká, ako si ju mnohí predstavujú, kvalitu určujú predovšetkým zahraniční hráči, ktorí sa sem prídu predviesť a predávať. Je síce pravdou, že platy basketbalistov sa nedajú porovnávať s tými vo vyspelej Európe, ale to nie je podstatné. Top družstvá u nás majú dobrých trénerov, ktorých tímy riešia základné prvky v obrane moderne, napríklad pick and roll, rotáciu, výpomoc na slabej, ale aj na silnej strane. Úroveň basketbalovej metodiky je určite vyššia ako v minulosti. Na druhej strane si musíme uvedomiť, že sme malý štát a kvalitných hráčov v súťaži zatiaľ nie je dostatok.

Čo si myslíte, prečo slovenský basketbal stále márne hľadá vášho nástupcu? Čím to, že slovenských basketbalistov, ktorí pôsobia v kvalitných zahraničných kluboch, by sme mohli spočítať na prstoch jednej ruky?
Neviem, pritom je tu skutočne veľa vysokých a aj talentovaných hráčov. Niekedy sa sám seba pýtam, či si sami neuvedomujú, aké finančné odmeny prináša pôsobenie v zahraničí. V našej lige sme zvyknutí privítať ako posily zo zahraničia Srbov, Chorvátov, Litovčanov či Američanov, pričom berieme to za samozrejmé, že u nás hrajú. Prečo aj slovenskí hráči nemajú v sebe ten „drive“ na to, aby aj oni šli skúsiť šťastie vonku? A keď aj, tak väčšina z nich sa zameria iba na okolité, o trošku lepšie súťaže. Ešte nikto na Slovensku sa ma nespýtal, čo mám trénovať, aby som raz dosiahol hernú kvalitu NBA alebo v Španielsku…

Nedá sa neopýtať na nové pravidlo, ktoré zaviedla v tejto sezóne SBA. Ide o obmedzenie počtu cudzincov, ktorí môžu nastúpiť v jednom momente na palubovke. Čo si myslíte o tomto dosť kritizovanom pravidle? Mimochodom, práve Levice ešte donedávna zamestnávali štyroch legionárov.
Môj názor je, že nemáme dostatok kvalitných hráčov, a preto by sme mohli povoliť viacero zahraničných hráčov na palubovke, čím by úroveň ligy stúpla.

Na záver tak trochu odľahčene. Podľa dostupných informácii z internetu ste si vyskúšali aj rolu herca v basketbalovo ladenom filme „Lanári“ od režiséra Friedkina, kde si okrem iných zahral aj S. O‘Neall. Skúste nám o tom povedať niečo viac. Ako sa vám páčila vaša herecká rola?
Moja úloha neobsahovala „herecký výkon“ v pravom slova zmysle, a tak ju ani sám nenazvem hraním vo filme. Mojím najväčším zážitkom bola práca vo filmových štúdiách v Hollywoode, čo je veľmi zriedkavé aj pre ľudí, ktorí sa celý život túžia stať filmovými hercami – v meste Los Angeles sú to asi tri štvrtiny populácie.
Okrem iného som sa počas nakrúcania spriatelil nielen s Nickom Noltem, ale aj s hráčmi – protagonistami v tomto filme. Tých zážitkov tu tiež bolo veľa, spomeniem jeden. Ako každý pracovný deň sme ráno začínali líčením v pristavenom „prenosovom voze“. Nick Nolte vošiel dovnútra nechať si upraviť make up. Keď ma uvidel, ako som mu obsadil miesto sediac v kresle, kde mi nanášali make up, zažartoval: „Richard, aby si si na to nezvykol…“ Chcel tým povedať, aby sa zo mňa nestal gay. Nolte je jeden z najväčších hercov v Hollywoode, ktorý v jednom kuse vtipkoval, no svoju veľkosť prejavoval aj tým, že sa ku každému dokázal správať rovnako.
Môže sa to zdať naozaj neskutočné, ale o pár rokov neskôr ma zavolali hollywoodskí producenti do dvoch ďalších filmov z basketbalového prostredia a snažili sa ma prehovoriť, aby som sa nasledujúce leto zdržal v LA na natáčaní. Vtedy som sa už ale venoval súťaži v Taliansku, takže som to musel odmietnuť…

PROFIL SLOVENSKEJ BASKETBALOVEJ OSOBNOSTI
Meno: RICHARD PETRUŠKA
Dátum narodenia: 25. januára 1969 v Leviciach
Post: pivot
Najväčšie úspechy: víťaz NBA 1994 (Houston Rockets porazil vo finále New York Knicks), najlepší basketbalista Slovenska (1998-2000), reprezentant Slovenska (1996-1999) a Československa (1987-1991)
Ukončenie kariéry: v roku 2003 pre pretrvávajúce problémy s chrbtom
Basketbal a súčasnosť: viceprezident extraligového klubu Astrum Levice a garant vlastnej akadémie
Rodinný stav: je ženatý, má dvoch synov – dvojičky