Jerzy Chudeusz: Filozofia basketbalu je všade rovnaká | Probasket.cz

Please enter banners and links.

Na začiatku decembra po prvýkrát vo svojej vyše 20-ročnej kariére opustil poľské basketbalové vody, aby zamieril na Slovensko, konkrétne do Spišskej Novej Vsi. Poľský Slask Wroclaw priviedol k dvom majstrovským titulom v tamojšej PLK.

Na začiatku decembra po prvýkrát vo svojej vyše 20-ročnej kariére opustil poľské basketbalové vody, aby zamieril na Slovensko, konkrétne do Spišskej Novej Vsi. Poľský Slask Wroclaw priviedol k dvom majstrovským titulom v tamojšej PLK. Za zmienku stojí aj husársky kúsok, ktorý sa mu podaril s tímom Inowroclaw. S mužstvom, ktoré vstupovalo do play-off  I. ligy zo siedmeho miesta, vybojoval postup do extraligy. Pôsobenie na reprezentačnej lavičke hoci mládežníckeho charakteru hovorí takisto o nesporných kvalitách 50-ročného „Jureka“.
Čitateľom Probasketu.cz dnes ponúkame exkluzívny rozhovor s Jerzym Chudeuszom. Prirodzene, predovšetkým o basketbale, keďže basketbal má takpovediac v krvi…

Viac ako dvadsať rokov trénerského života v Poľsku a zrazu ponuka zo Slovenska. Ako dlho ste sa rozhodovali, či vôbec prijať angažmán zo susednej krajiny?
Život trénera je už raz taký. Idete tam, odkiaľ dostanete ponuku, nemáte príliš na výber. V súčasnej dobe, kedy sa Európa neustále otvára, je možné pracovať kdekoľvek.

Ako vaše rozhodnutie prijala vaša najbližšia rodina? Neobávali ste sa tejto radikálnej zmeny alebo jazykovej bariéry?
Myslím si, že jazyková bariéra nie je až taká veľká. S Majom (Martinom Janikovom, pozn. red.) si navzájom dobre rozumieme. Všetko, čo hovorím, chápe a platí to aj naopak, čiže nie je to problém. Čo sa týka vzdialenosti od domova, tá je menšia než v jednom poľskom klube, kde som takisto pracoval. Pre porovnanie, tam som bol od rodného mesta Wroclaw vzdialený 500 km a tu je to akiste menej, takže ani v tom nevidím veľký problém. Samozrejme, istá obava, že som vstúpil do iného prostredia, panovala, ale podľa mňa je naše mentálne myslenie veľmi podobné.

Zvykli ste si už na nové prostredie spišskonovoveského basketbalu? Ako rýchlo ste sa na Spiši adaptovali? Aké boli vaše informácie o basketbale v Spišskej Novej Vsi?
Napriek tomu, že som dlhé roky pôsobil doma v Poľsku, zaujímal som sa aj o európsky basketbal, čo sa kde deje. Takisto mám určité kontakty, napríklad práve so Spišskou sme hrali v minulej sezóne CEBL, teda mám informácie. Každý tréner má svoju predstavu, vlastnú filozofiu, ale filozofia basketbalu ako takého zostáva rovnaká: dávať veľa bodov a dobre brániť…(úsmev). 

V slovenskom basketbale pôsobíte tretí mesiac, a teda môžete pomaly začať porovnávať. Skúste stručne definovať najvýraznejšie rozdiely medzi slovenskou extraligou a poľskou PLK.
To sa ani nedá porovnávať, pretože v poľskej lige je v každom tíme 6-7 cudzincov, pričom z toho sú 3-4 Američania. Je to teda trošku iná súťaž, viac sa tam venujú cudzincom ako domácim hráčom. Naopak, na Slovensku a Spišská je typický príklad, sa výraznejšie pracuje s domácimi basketbalistami a to je podľa mňa správne. Zastávam názor, že čím viac cudzincov, tým je to horšie pre daný národný zväz resp. reprezentáciu. Je to potom problém, keďže v týchto ligách nehrávajú alebo len minimálne hrávajú domáci hráči. Áno, iná situácia nastáva, ak chce hrať klub v európskych súťažiach, čo kvitujem, ale to záleží aj od financií. Na naše pomery je však dobrá cesta vychovávať vlastných hráčov, prípadne dotiahnuť 2-3 hráčov zo zahraničia, ale podotýkam kvalitných legionárov. Napríklad v našej „družine“ pôsobia Baldovský, Kožár, Bartoš, Kovalík, Ulman, pre ktorých je liga „vážnou skúškou“, zato pre Nubera, Peštu, Madaja a ďalších je už liga „normálna“  a aby oni ešte basketbalovo rástli, potrebujú konfrontáciu v pohároch.

Ako v tejto súvislosti hodnotíte pravidlo o obmedzenom počte legionárov, ktoré sa uplatňuje v našej súťaži počnúc aktuálnym ročníkom?
Odpoviem asi takto: Pamätám sa na časy, kedy mohli hrať v Poľsku maximálne dvaja cudzinci a bezproblémovo sme sa kvalifikovali na ME. Teraz sme sa na ne prebojovali len preto, lebo ich usporadúvame. Takže de facto trpíme tým, že v našej lige môže pôsobiť neobmedzený počet cudzincov.
 
So Spišiakmi máte doteraz vzácne vyrovnanú bilanciu v rámci súťažných zápasoch 6-6. Ktoré z týchto 12 stretnutí by ste označili ako najvydarenejšie a v ktorom vás pre zmenu hráči najviac sklamali?
Boli také aj také. Dobrý zápas sme odohrali v Komárne, naopak, ani jeden z troch zápasov, ktoré sme odohrali proti Pezinku, nám nevyšiel. Striedame lepšie momenty s horšími, často aj prehráme, ale vždy sa v zápase nájdu aj dobré momenty. Je to zapríčinené najmä tým, že v kádri máme veľa mladých basketbalistov, ktorí ešte mávajú kolísavé výkony. A aby som nezabudol, aj proti Banskej Bystrici (14.12., pozn. red.) sme v ťažkom zápase, o výsledku ktorého rozhodovali záverečné sekundy, dosiahli dôležité víťazstvo.

A- tím BK 04 AC LB Spišská Nová Ves tvoria skúsení hráči, legionári a talentovaná domáca mlaď. Aký má podľa vás tento manšaft potenciál? Je v jeho reálnych silách pobiť sa o medaily?
So zložením kádra máte pravdu. Viem, že Madaj, Pešta, Nuber, Mišinský, Bečarik sú už považovaní za skúsených, legionári…tých máme dvoch, Saša Avalič je dobrý hráč, Jure plní svoje úlohy, no môže hrať ešte lepšie. Druhú polovicu kádra predstavujú mladí hráči, ktorí sa ešte len učia. V našom tíme je ich sedem a v tomto ukazovateli by sme iba ťažko hľadali rovnocenného partnera v rámci extraligy. Kožár s Ulmanom majú 18, ostatní 19 rokov. Oni sa ešte musia učiť na tréningoch od tých skúsených borcov.
Vyhli ste sa odpovedi – má toto mužstvo potenciál získať medailu?
Pozerám sa na to z pohľadu, čo ukazuje tabuľka – zatiaľ sa najviac darí Pezinku, Prievidzi a Nitre, ale to je šport a na konci to nemusí vyzerať tak ako teraz. My sa musíme snažiť uspieť v každom stretnutí a čo bude na konci, uvidíme…

Kde vidíte najväčšie slabiny mužstva? Je to v nevyrovnanosti výkonov?
Áno aj. Nesmieme zabudnúť, že teraz k nám prišli noví hráči (Bučák, skúšaný bol Griffin pozn. red.) a aj v tom spočíva ďalšia organizácia tímu. Veľa pracujeme v obrane, v rotácii, ani útok nie je taký, ako by sme si predstavovali, ale verím, že ho vycibríme a budeme aj v ňom lepší a nebezpečnejší.

Keďže ste dlhé roky pôsobili v Poľsku, veľa fanúšikov očakávalo, že na základe vašich osobných referencií príde na skúšku nový hráč práve z Poľska. Napokon prišiel Američan Griffin. Prečo rozhodnutie „na diaľku“ a nie na základe osobného poznania hráča?
Po prvé, dobrí poľskí hráči, ktorí hrávajú v PLK, sú tiež potrební, zväčša sú podpísaní čiže inými slovami: sú pod zmluvou – majú platné kontrakty. My sme hľadali hráča pod kôš, čo je v Európe veľmi žiadaná pozícia, lebo takýchto hráčov je málo a ak hrajú, tak hlavne v lepších súťažiach ako je grécka alebo španielska liga. A hoci sú aj niektorí voľní, sú veľmi drahí, preto sa veľmi ťažko získavajú. Ľahšou možnosťou sú teda americkí hráči.
Zalovili ste teda v amerických vodách. Ako vás zatiaľ presvedčil Jermaine Griffin, ktorého najsilnejšou zbraňou sa zdajú byť doskoky?
Ešte nie celkom, keďže doskoky sami o sebe nestačia. Očakával som od neho trošku viac. Má však výborné vysvedčenie z univerzity, tri roky hrával v NCAA. Predsa len je to mladý hráč, ktorý potrebuje istý čas, aby sa zohral s novými spoluhráčmi. Či zostane, to sa ukáže v najbližších dňoch. (ako sa neskôr ukázalo neostal, keďže dal prednosť poľskej lige, pozn. red.)

Ako som už spomínal, v spišskonovoveskom tábore pôsobí množstvo mladých talentovaných hráčov. Kto z nich vás osobne niečím špeciálnym zaujal?
Sú to všetko hráči, ktorí sú vo vývoji. Dalo by sa povedať, že to ešte nie sú „hotoví“ basketbalisti. Je to taká tabuľka, do ktorej sa stále dopisuje…Taký Mišo Kožár je aj jednotka aj dvojka, Stano Baldovský dvojka aj trojka. Jednoducho títo hráči ešte nemajú presne určený post. Keďže sú vo vývoji, ťažko niekoho vyzdvihovať či hovoriť o super vlastnostiach. Všetko sú to však chlapci, ktorí chcú pracovať, chcú sa zlepšovať a to je ich azda najlepšia vlastnosť – v tomto sú všetci rovnakí. Dajme im šancu, najprv sa musia dobre ukázať na tréningu, robiť to, čo od nich vyžadujem a potom môžu nastúpiť aj v súťažnom zápase.

V závere sa nevyhneme téme fanúšikov, pretože každý šport by sa mal robiť najmä pre ľudí. Spišskonovoveské publikum je všeobecne považované za jedno z najlepších na Slovensku. Súhlasíte? Ako sa vám páči atmosféra na domácich zápasoch?
Hráči rovnako ako aj fanúšikovia môžu byť ešte lepší (smiech). Atmosféra je dobrá, ďakujem ľuďom, že nás podporujú.
My ďakujeme za rozhovor! Vďaka patrí aj asistentovi trénera Martinovi Janikovi, ktorý nám pomáhal s prekladom.

                                                                                                                      Trénerská vizitka
Meno: JERZY CHUDEUSZ
Narodený: 23. októbra 1958, Wroclaw
Vysoký: 195 centimetrov
Post: Forward („3“, „4“) 
Hráčska kariéra: Slask Wroclaw (1971-1985), mládežnícky reprezentant Poľska
Trénerská kariéra (poľské kluby, ktoré trénoval v chronologickom poradí): Slask Wroclaw, Zastal Zielona Gora, ASPRO Wroclaw, Slask Wroclaw, Polonia Przemysl, Brok Czarni Slupsk, ITK Notec Inowroclaw, Idea Slask Wroclaw, Czarni Slupsk, Astoria Bydgoszcz, Kotwica Kolobrzeg, Polphamra-Pakmet Starogard, JKKS Gornik Walbrzych
Trénerské úspechy: tréner mládežníckej reprezentácie Poľska (1994-1995 a 2006-2007), asistent trénera poľskej reprezentácie (1998-2000), dvojnásobný víťaz poľskej ligy s tímom Slask Wroclaw, víťaz 1.ligy s poľským tímom Inowroclaw, víťaz poľského pohára (2004, 2005), finalista poľskej ligy (Slask Wroclaw, predtým víťaz základnej časti)

Za najväčší úspech svojej kariéry považuje: „V Poľsku dvakrát majster so Slaskom. V Európskom pohári sme hrali štvrťfinále, kde sme napokon prehrali s Realom Madrid, v skupine sme však uspeli v Moskve, porazili sme Zadar. Cenný je aj postup s Inowroclawom do extraligy, hoci sme do play-off vstupovali zo siedmeho miesta.“
Trénerský štýl, ktorý presadzuje: „Nepreferujem výrazne ani obranu ani útok. Mojou filozofiou je skôr vyvážená hra medzi defenzívou a ofenzívou. V obrane treba hrať organizovane, tvrdo a agresívne, v útoku rýchlo, avšak nie za cenu lacných strát lôpt. Dôležité je, aby si hráči plnili svoje úlohy, ktoré majú.“

                                                                                                                                 Jerzyho naj…
Trénerský vzor: Ettore Messina (CSKA Moskva), Željko Obradovič (Panathinaikos)
„Každý tréner má iný štýl, každý tréner má vlastnú víziu basketbalu. Nedá sa kopírovať od žiadneho trénera, skúste si predstaviť, či je reálne v tunajších podmienkach robiť presne to, čo trebárs Obradovič v Aténach. To sa jednoducho nedá. Ja si od každého beriem niečo iné a snažím sa to „implantovať“ do vlastnej trénerskej predstavy.“
Obľúbený tím v NBA: „Chicago Bulls ale pred 20 rokmi.“ (smiech)
Obľúbený poľský športovec: „Imponujú mi športovci, ktorí sa dokážu presadiť v individuálnych športoch ako Kubica (pilot F1, pozn. red.) či Majewski (vrch guľou, pozn. red.), ale aj takí, ktorí sú úspešní v kolektívnych športoch ako Wójcik (basketbalový reprezentant Poľska, PBG Basket Poznań, pozn. red).“
Človek, ktorého si váži: „Môj otec a dnes už nebohý pápež Ján Pavol II.“
Tajný sen: „Aby Spišská vyhrala pod mojím vedením všetko, čo sa dá." 
Záľuby: „Rodina a šport, ktorý pohltí všetok môj voľný čas.“