Ako robiť či nerobiť „lepší“ basketbal | Probasket.cz

Please enter banners and links.

Tréner Ištok v našom rozhovore hlbšie analyzuje príčinu neúspechu Popradčanov, kritizuje súčasný trend stínania hláv trénerov a zamýšľa sa nad celkovou úrovňou slovenských extraligových hráčov. Samozrejme, obísť sa nedala ani téma „záchrany Rožňavy“.

Do povedomia basketbalovej verejnosti sa dostal v sezóne 2005/06. „Ištokovci“, ako nazývali juniorov ŠKP Banská Bystrica, sa v spomínanej sezóne stali senzačne majstrami Slovenska. Jozef Ištok neskôr vymanil Levice z pásma zostupu a predtým ako prišiel do Svitu, dosiahol cenné výsledky i so slovenskou „U20“. Pravda, na začiatok aktuálnej sezóny nebude spomínať v najlepšom. V polovici novembra ho vedenie BK Chemosvit Poprad zbavilo funkcie hlavného trénera. Dôvod? Tím s medailovými ambíciami figuroval po 11. kole na 8.priečke, paradoxne, nachádza sa tam aj dnes, takmer 2 mesiace po Ištokovom odchode.
Tréner Ištok v našom rozhovore hlbšie analyzuje príčinu neúspechu Popradčanov, kritizuje súčasný trend stínania hláv trénerov a zamýšľa sa nad celkovou úrovňou slovenských extraligových hráčov. Samozrejme, obísť sa nedala ani téma „záchrany Rožňavy“.

V úvode nášho rozhovoru sa vráťme dva mesiace dozadu, kedy ste po vzájomnej dohode ukončili spoluprácu s BK Chemosvit Poprad. Poznáte už s odstupom času odpoveď na otázku – prečo bol tím s medailovými ambíciami po 11. kole až na 8. priečke extraligovej tabuľky? Kde sa stali najväčšie chyby?
Najväčší a prakticky hlavný problém bol v zložení kádra. Mentálne a charakterovo si jednoducho nosní hráči „nesadli“, a to bolo riešiteľné prakticky len dvoma spôsobmi: 1. nechať priestor a regulovať proces „kvasenia“ v tíme – to však chcelo oveľa viac času a podpory od vedenia klubu;
2. uskutočniť ešte dve až tri zmeny v kádri – pre dosiahnutie rýchlejšieho efektu v podobe výsledkov. S tým úzko súvisí aj fakt, že sme postavili druhé najmladšie družstvo v extralige (s vedomím, že ideme tvrdo koncepčne pracovať dva až tri roky a vrchol sa dostaví na základe každodennej tvrdej práce s vlastnými odchovancami neskôr).
V každom prípade som spravil chybu aj ja, že som sa nechal ovplyvniť pri výbere hráčov a toleroval som nekvalifikovanú prácu pri rokovaniach s vytipovanými hráčmi, čo viedlo v konečnom dôsledku k personálnym kompromisom v kádri a alternatívnym riešeniam na jednotlivých hráčskych postoch.
V druhom rade to bola zmena prostredia z malej telocvične vo Svite, kde sa hralo každému súperovi veľmi ťažko, do síce prekrásnej športovej haly v Poprade, ale stratili sme vlastne výhodu domáceho prostredia. Tým samozrejme nechcem povedať, že to bol chybný krok zo strany vedenia BK, práve naopak, diváci si zaslúžia kultúrne prostredie, ale určitý čas to ešte potrvá, kým tam bude väčšina svitovských odchovancov „doma“.

Zďaleka ste neboli jediným odvolaným trénerom. Podobný osud postihol Brooksa v Interi, Krajnoviča na Spiši, Štajgera v Komárne či Ristanoviča v Leviciach. Myslíte si, že sú či boli nutné tieto trénerské rošády alebo skôr chýba spolupráca medzi vedením, trénerom a hráčmi?
Je to bohužiaľ momentálny trend na Slovensku a aj preto je slovenský basketbal tam, kde je… Všetci máme krásne reči o koncepcii, o budovaní kádra, v ktorom budú zapracovaní mladí hráči, o jednotnej metodike v kluboch, prepojení mládežníckej zložky so seniorskou, ale všade to ostáva len v rovine teórie, ba dokonca ani tam. Svetlou výnimkou je Nitra a čiastočne bola Spišská Nová Ves. K danej problematike mi nedá uviesť ešte jednu vec: na Slovensku chceme robiť „lepší basketbal“, ale zároveň rozšírime ligu z 10 na 12 družstiev + k tomu znížime počet cudzincov na ihrisku = výsledok – takmer žiadna konkurencia medzi slovenskými hráčmi. Tým však nevznikla možnosť pre mladých slovenských hráčov presadiť sa v extralige, ako sa pôvodne dobre myslelo (česť trom výnimkám ), ale v praxi to znamenalo, že hráči, ktorí sú za zenitom svojej výkonnosti (opäť česť výnimkám), si mohli vyžiadať nadštandardné plnenia zmlúv a v momente, keď ich mali obhájiť svojimi výkonmi na ihrisku, bol problém v tréneroch, v spoluhráčoch v rozhodcoch… a začali byť deštruktívni v tímoch. A tu je moment, keď je jednoduchšie odvolať trénera ako „nakazenú“ skupinu hráčov, keďže prakticky voľní slovenskí hráči ani nie sú k dispozícii.

Čomu ste sa venovali od polovice novembra minulého roka? Boli aj nejaké trénerské ponuky, ktoré ste odmietli?
Mal som možnosť konečne si trochu oddýchnuť od basketbalu, nakoľko som „ťahal“ trojročnú basketbalovú šnúru bez jediného voľného týždňa .
Mal som ešte jednu ponuku z Nemecka – 1.liga ženy, kde bolo ale treba jednať veľmi rýchlo a keďže to bolo prakticky dva dni po ukončení spolupráce vo Svite , nereagoval som na ňu.

Z mužského basketbalu prechádzate do ženského. S tým ste asi pred sezónou nepočítali, všakže?
V dnešnej rýchlej dobe je možné všetko, ale toto som určite nepredpokladal.

Čím sa podľa vás najviac líši mužský basketbal od ženského, existujú vôbec nejaké rozdiely týkajúce sa prístupu trénera k hráčom resp. k hráčkam?
Po taktickej a metodickej stránke sú rozdiely minimálne. Najväčší rozdiel vidím v mentálnej príprave na tréning a zápasy a samozrejme v samotnej psychológii tréningového procesu.

Prichádzate do momentálne suverénne posledného mužstva ženskej extraligy – MBK Agrotrade Rožňava. O čom bola reč na prvom pohovore s vedením klubu? Čo bude vašou primárnou úlohou?
Hlavný cieľ je jasný – zachrániť pre Rožňavu extraligu ! V súčasnosti to znamená dôkladne sa pripraviť na baráž o udržanie sa v extralige – máme na to štyri mesiace.
Sekundárne – začať perspektívne budovať káder pre budúcu sezónu.

Na Gemeri sa práve v týchto dňoch už pod vaším vedením rozbieha zimná príprava. Aká teda bude? Nesmieme zabúdať, že hneď prvý tohtoročný zápas proti košickej Cassovii naznačí ďalšie smerovanie Rožňavy v aktuálnom ročníku ženskej extraligy.
O zimnej príprave nemôže byť zatiaľ reč, nakoľko momentálne máme v kádri desať dievčat a z toho je k dispozícii na tréningu šesť zdravých…
Posledné výsledky v minulom roku ukázali, v akom stave sa nachádza družstvo a  do kariet nám nezahralo ani trojtýždňové tréningové voľno, ktoré dievčatá dostali pred mojím príchodom. Prakticky sme v bode nula a 12.januára začíname prípravu na baráž. Samozrejme, kým existuje čo i len teoretická šanca na 8.miesto, určite ju budeme chcieť využiť a pobijeme sa o ňu.