Kováčik: To čo som videl, mi nikto nezoberie… | Probasket.cz

Please enter banners and links.

Len nedávno sa vrátil z päťtýždňovej „coaches clinic“ v chorvátskom KK Split (bývalá Jugoplastika), kde sa vzdelával pod vedením trénera Subotiča, európskej trénerskej ikony. Nielen o tejto stáži sme sa porozprávali s Marošom Kováčikom, bývalým trénerom skrachovaného ESO Lučenec. V článku nájdete aj exkluzívne fotografie priamo z „terénu“, za ktoré taktiež ďakujeme.

Len nedávno sa vrátil z päťtýždňovej „coaches clinic“ v chorvátskom KK Split (bývalá Jugoplastika), kde sa vzdelával pod vedením trénera Subotiča, európskej trénerskej ikony. Nielen o tejto stáži sme sa porozprávali s Marošom Kováčikom, bývalým trénerom skrachovaného ESO Lučenec. V článku nájdete aj exkluzívne fotografie priamo z „terénu“, za ktoré taktiež ďakujeme.

krach lučeneckého basketbalu…
Ako vníma s odstupom piatich mesiacov pád lučeneckého basketbalu človek, ktorý je v „basketbalovej kronike“ zapísaný ako nateraz posledný extraligový kouč Novohradčanov?
Veľmi ma to trápi, lebo absenciu basketbalu v meste stále intenzívne cítiť. Dodnes ma ľudia v meste zastavujú a neveriacky sa vypytujú alebo len tak o basketbale rozprávajú, aby si v sebe zrejme vyvolali aspoň kúsoček adrenalínu či vzrušenia, ktorý im tento šport prinášal. Je to smutné najmä vzhľadom k ľuďom a fanúšikom Lučenca.

Kde sa stali podľa vás najväčšie chyby, kde hľadať príčiny tejto „balady“?
Jednoznačne v nečinnosti a neflexibilnosti vedenia klubu. Hoci klub prebrali v rozbehnutej sezóne, čo znamená, že neboli pri zostavovaní rozpočtu, mohli podľa môjho názoru urobiť stokrát viacej roboty, ako nakoniec bola pravda. Nehovoriac o tom, že sme im mnohí chceli pomôcť, ale naše rady nenašli žiadneho adresáta. Prečo? Nato si nikto z nás nevie dodnes odpovedať!

Nie je žiadnym tajomstvom, že ESO napriek svojmu zániku má isté náležitosti voči svojim bývalým hráčom a trénerom. Zmierili ste sa už so skutočnosťou, že niektoré zaslúžené financie nikdy neuvidíte?
Pochopil som veľmi rýchlo, že žiadne vyrovnanie náležitostí už z nás nikto neuvidí. Keďže vedenie nemalo snahu veci riešiť od polky sezóny, prečo by tak robilo po jej skončení?! Z tohto dôvodu som ani nedával podnet z mojej strany na arbitrážnu komisiu. Bol to podraz na nás všetkých, ktorí sme basketbal robili najmä pre ľudí. Priznávam, že s danou skutočnosťou nie som dodnes zmierený!

trénerská profesia…
Otázka na telo, hoci odpoveď je hádam dopredu jasná: Je profesia basketbalového trénera na Slovensku adekvátne finančne a morálne ohodnotená?
V športe sa hovorí, že každý má taký kontrakt, aký si dohodne! Neviem, aké kontrakty podpisujú tréneri na Slovensku, ale asi to nebude až také zlé, keď každý tím nejakého má! Naozaj mi je na túto otázku ťažko odpovedať, keďže každý tréner si stráži interné záležitosti v spojitosti s kontraktom, čo je úplne normálne. 

Myslíte si, že to, čím ste vy známy, teda neustálym teoretickým napredovaním, nechýba viacerým slovenským kormidelníkom? Predsa len, typických trénerov – odborníkov by sme mohli na Slovensku spočítať na prstoch jednej ruky. Aj preto sa viaceré extraligové kluby, resp. aj samotná SBA rozhodujú angažovať zahraničných trénerov…
Neviem, či im to nechýba, nato si vie asi zodpovedať každý z nich. Ja sa vzdelávam pre seba. Priznávam, že som veľmi náročný na seba, a preto aj na okolie. Viem, že ak chcem uskutočniť moje smelé plány, musím tomu podriadiť všetko! Nikto mi cestu nedláždi, musím si ju vyšliapať sám. Avšak si myslím, že na Slovensku nám netreba ani všetky prsty jednej ruky, aby sme spočítali ozajstných odborníkov – trénerov. Nikoho sa nechcem dotknúť, ale je to skutočnosť.  Kluby nato reflektujú tým, že donesú zahraničného trénera. Ale pozor, lebo ani zo zahraničia nie je všetko zlato, čo sa blyští!

návšteva v „Jugoplastike“…
Vy ste známy ako ambiciózny tréner, ktorý sa chce vo svojom remesle stále vzdelávať a odborne rásť. Je to hlavný dôvod, prečo ste sa rozhodli napriek viacerým ponukám slovenských extraligových družstiev, zavítať do Chorvátska?
Áno, samozrejme. Všetci vieme, teda ak si neklameme, kde sa asi dnes nachádza náš basketbal. Nemôžeme sa tváriť, že to robíme dobre, keď to dobre nerobíme. Ja sa nehanbím povedať sám na seba, že potrebujem na sebe veľa robiť. Práve preto som sa takto rozhodol. Ak chceme rásť, napredovať, musíme sa učiť od tých najlepších. Myslím si, že práve basketbalové krajiny Chorvátsko či Grécko sú na to ako stvorené.

Ako vieme, zúčastnili ste aj zápasov Jadranskej ligy. Skúste porovnať celkovú atmosféru chorvátskeho a slovenského extraligového stretnutia.
Jadranská liga je atraktívna, a to odzrkadľujú aj divácke návštevy. Divákov ťahajú do hľadísk okrem domácich tímov a ich miláčikov v podobe hráčov aj hráči, ktorí sú známi po celej Európe. Najväčším lákadlom však podľa mňa aj tak ostávajú euroligové tímy ako Cibona Záhreb pod vedením známeho trénera Perasoviča, Partizan Belehrad pod vedením azda najlepšieho trénera, ktorý pracuje s mládežou v seniorskom tíme, trénera Vujoševića či Olympic Ľubľana, aj keď jej sa momentálne až tak nedarí. Mal som to šťastie vidieť prvé dva menované tímy na vlastné oči. Čiže v skratke možno povedať, že do hľadiska ľudí ťahá kvalita, teda kreativita v rýchlosti.

Čo najdôležitejšie si odvážate z päťtýždňového pobytu v tíme KK Split?
Presnú cenu vlastnej investície asi neprezradíte, približnú by ste však našim čitateľom a potenciálnym trénerom ozrejmiť mohli…
To, čo som videl, mi už nikto nezoberie. Vidieť pracovať na ihrisku, ale aj mimo neho trénera Subotiča, je azda trénerským detským snom. Ak k tomu pridáme materiály, informácie a kontakty, ktoré som na stáži v Splite získal, toto všetko mnohonásobne prevýšilo investíciu. Cena? Asi toľko, koľko by zato normálny slušne zarábajúci človek nikdy nedal! (smiech)

slovenský basketbal, jeho úroveň a napredovanie…
Napriek tomu, že už nepôsobíte na lavičke žiadneho extraligového mužstva, pravdepodobne slovenskú basketbalovú scénu naďalej sledujete. Ako hodnotíte doterajší priebeh mužskej extraligy v porovnaní s minuloročným aj čo sa kvality týka?
Koho považujete za najväčšieho favorita ligy?
Áno, sledujem ju a sledoval som ju aj počas piatich týždňov z Chorvátska. Liga je opäť kúsoček vyrovnanejšia a ako sme videli, hocikto môže s hocikým vyhrať. Kvalita išla zrejme kúsoček nadol, najmä odchodom viacerých hráčov, nositeľov kvality ligy, do zahraničia. Z tohto dôvodu zrejme liga ani nemá úplného favorita. Najviac a milo ma prekvapila Banská Bystrica, aj keď tu nemožno hovoriť o klasickom nováčikovi, lebo jej hráči a najmä tréner majú skúsenosti na rozdávanie. Prievidza s trénerom Rudežom, predbehla všetkých v tom, že práve on a vedenie tohto klubu pochopilo potrebu systematickej viacročnej práce a nie miestami až krvilačnú naháňačku za úspechom v prvom roku. Azda najviac som sklamaný z výkonov Popradu, ktorý to má dosť zle rozohrané. Je mojou srdcovkou a rád by som ho videl niekde úplne inde.

Nedá sa neopýtať na váš názor v súvislosti s novým pravidlom o obmedzenom počte legionárov. Môže pomôcť alebo skôr uškodí nášmu basketbalu?
Je to taká dvojsečná zbraň. Na jednej strane by to malo dať väčší priestor domácim mladým hráčom, na druhej strane, ak hovoríme o kvalitných zahraničných hráčoch, tí v lige chýbajú. Neviem nato relevantne odpovedať, ale mne sa pozdávalo pravidlo o troch zahraničných basketbalistoch.

Na záver vaša vízia…Akú budúcnosť „prorokujete“ slovenskému basketbalu? Uberá sa správnym smerom?
Opäť ťažká otázka a jednoznačne na ňu odpovedať je zložité. Ale myslím si, že sme nabrali správny smer, len intenzita a veľkosť krokov napredovania by sa mala zintenzívniť mnohonásobne. Na tom sa však musíme podieľať úplne všetci a snažiť sa ťahať vo všetkých chvíľach za jeden koniec. A ako som už povedal, učiť sa od tých najlepších, ktorí existujú, s maximálnym úsilím a zanietenosťou. Podľa mňa je menšia hanba priznať si niečo, čo neviem, ako sa tváriť, že to viem a pravda je niekde inde.

                                                                         KTO JE MAROŠ KOVÁČIK?
Meno: Ing. Maroš Kováčik
Dátum narodenia: 04.06.1978
Rodinný stav: ženatý, manželka Sisi
Hráčska kariéra: Lučenec – majster SR, II. miesto, III. miesto, víťaz Slovenského pohára, víťaz Československého pohára
Chemosvit Svit – III. miesto, víťaz Slovenského. pohára
Trénerská kvalifikácia: licencia C, študent II. ročníka Prešovskej univerzity, Fakulta športu, špecializácia tréner v basketbale
Trénerská kariéra: 1998-1999 starší žiaci E.S.O. Lučenec, 2007-2008 E.S.O. Lučenec – hlavný tréner
Najväčší úspech v basketbalovom živote: finále Slovenského pohára ako tréner (sezóna 2007-2008)

* NAJ basketbalový zážitok: ešte stále len čakám (smiech)
* NAJ basketbalový klub: Panathinaikos Atény
* NAJ basketbalový hráč: Šarunas Jasikievičius
* NAJ spevák (skupina): všetko počúvateľné
* NAJ relax: manželka, knihy z mafiánskeho prostredia, spisovateľ M. Puzzo

                                                                               TRÉNERSKÉ „NAJ“
– dôraz jednoznačne kladený na obrannú činnosť (najlepšia obrana v celej extralige 2007- 2008)
– v útoku dôraz na detaily
– rovnaký meter na každého hráča v tíme bez rozdielu veku či národnosti
– disciplína
– rád komunikujem s hráčmi a nechám si často aj poradiť
 – tvrdohlavosť
 Ale radšej nech hovoria tí, ktorých som trénoval…