Talent znamená len desať percent úspechu | Probasket.cz

Please enter banners and links.

Slovenský basketbalista Juraj Gavlák načína u našich západných susedov už deviatu sezónu. Sám si uvedomuje, že o chvíľočku sa ocitne na rázcestí – vráti sa späť na Slovensko (čo by istotne potešilo mnohých tunajších fanúšikov a pravdepodobne i o čosi zvýšilo úroveň ligy) alebo definitívne zostane bývať v Novom Jičíne (čo je prianím manželky)… Celý náš rozhovor je popretkávaný slovenským i českým basketbalom. Aj jeden aj druhý trápi zmes rôznych, ale aj rovnakých problémov.

Slovenský basketbalista Juraj Gavlák načína u našich západných susedov už deviatu sezónu. Sám si uvedomuje, že o chvíľočku sa ocitne na rázcestí – vráti sa späť na Slovensko (čo by istotne potešilo mnohých tunajších fanúšikov a pravdepodobne i o čosi zvýšilo úroveň ligy) alebo definitívne zostane bývať v Novom Jičíne (čo je prianím manželky)…
Celý náš rozhovor je popretkávaný slovenským i českým basketbalom. Aj jeden aj druhý trápi zmes rôznych, ale aj rovnakých problémov.
A čo je pointou celého interview? Nuž, posúďte sami…

Aký je to pocit byť basketbalový tridsiatnik?
„Nijako zvláštny. Aj keď je pravda, že letná príprava je každý rok ťažšia a ťažšia, ale nakoľko viem, že som starší, tak sa pred tímovou záťažou snažím pripravovať individuálne, aby som to „prežil“. Prirodzene, vek je určite cítiť, no rozhodne to nevnímam ako hendikep. Som síce o niečo málo pomalší, ale myslím, že skúsenosťou sa to dá nahradiť.“

Už ôsmy rok vás vidieť na palubovkách v českej lige. Zvykne sa vravieť, že Mattoni NBL je o triedu, možno o dve lepšia ako slovenská extraliga kvôli vyšším rozpočtom tamojších celkov. Ale popravde, súvisí ten rozdiel len s ekonomickou situáciou?
„Začínam už deviatu sezónu v Česku, takže určite som povolanejší hodnotiť úroveň českej ligy a hráčov v nej pôsobiacich ako slovenskú súťaž. Ale čo si pamätám, pre mňa osobne to bol určite skok, keď som sem prišiel, liga bola o poznanie kvalitnejšia. Iste, existujú aj objektívne dôvody, ktoré by potvrdili moje slová – mám na mysli hlavne veľký počet hráčov, ktorí boli na Slovensku lídrami, ale v Čechách sa nepresadili a vrátili sa naspäť na Slovensko. Alebo si zoberme  výsledky či už prípravných alebo pohárových zápasov (CEBL) slovenských a českých tímov. A navyše, sám Dušan Pandula, ktorý začne druhú sezónu v Česku, mi potvrdil, že je veľký rozdiel medzi týmito ligami. Či je to ekonomickou situáciou? Myslím, že na 95 percent áno. Českú mládežnícku základňu nevnímam ako diametrálne odlišnú od slovenskej. V Mattoni NBL hrajú hlavné husle cudzinci a mám tým na mysli kvalitných hráčov, ktorí zvyšujú úroveň ligy. Na Slovensku, aspoň sa mi zdá, sú niektorí legionári len preto, že klub chce mať v kádri nejakého cudzinca. Hlavne, že je lacný. To vnímam ako veľký omyl, pretože on potom zaberá miesto možno mladému a talentovanému Slovákovi. Takže cudzinec rozhodne áno, avšak kvalitný! A to, samozrejme, súvisí s ekonomickou situáciou, pretože kvalitný hráč je drahý a veľký počet slovenských tímov si ho jednoducho nemôže dovoliť.“

Súhlasíte, že naša súťaž je naopak vyrovnanejšia? Predsa len tak dominantný tím ako Nymburk v Čechách, samozrejme ak hovoríme o mužských kluboch, na Slovensku nenájdeme… 
„Sledujem slovenskú súťaž a viem, že posledný rok bola veľmi vyrovnaná, čo ju pochopiteľne zatraktívnilo a to je dobré. Uvidíme, ako to bude tento rok, lebo podľa mňa svetová finančná kríza sa prejaví aj v športový súťažiach – to znamená, že kluby, ktoré si udržia svoje rozpočty, sa odtrhnú od zvyšku ligy. Ale ani tu v Česku to nebolo nezaujímavé. Vlani nastala situácia, že bol Nymburk, tak dlho-dlho nič, potom Nový Jičín, zase dlho nič a potom nasledovalo osem veľmi vyrovnaných mužstiev, ktoré delilo od tretieho až do desiateho miesta len pár víťazstiev.“ 

Napriek kvalitnejšej súťaži česká reprezentácia zostúpila do „béčka“. Návrat medzi elitu iste nebude ľahký. Ako zmeniť neúspech na úspech a opätovný návrat?
„Česká reprezentácia mala svojím spôsobom smolu. Bolo viac okolností, ktoré im nehrali do kariet. Zranenie Bartoňa, situácia okolo Welsha, ktorý prisľúbil účasť, pokiaľ bude mať kontrakt na ďalšiu sezónu (zmluvu podpísal deň pred posledných zápasom Česka v boji o udržanie sa v A- kategórii), zranenia ďalších kvalitných hráčov, prípadne odmietnutie reprezentácie z rodinných dôvodov – Nečas, Křemen, Slezák, Beneš. Ďalším podstatným dôvodom bol podľa mňa žreb. Prvý zápas „vonku“ začínali akurát v Estónsku, ktoré hralo celý čas so siedmimi hráčmi a vtedy malo ešte sily a bolo na tom psychicky dobre, bohužiaľ pre Čechov, že nedokázali udržať do konca 17-bodový náskok. Táto prehra sa ukázala ako rozhodujúca, keďže Ukrajina a Maďarsko po troch prehrách Estónska v rade dokázali využiť psychickú a fyzickú nalomenosť súpera a zvíťazili. Vďaka tomu sa udržali medzi elitou. Samozrejme, návrat späť je veľmi náročný a hovorí sa, že ľahšie je v „áčku“ sa udržať ako doň postúpiť. Čiže k návratu bude potrebovať najlepších českých hráčov a samozrejme aj športové šťastie. To isté platí o slovenskej reprezentácii – musí sa zísť najkvalitnejší tím, aký je momentálne k dispozícii, aby bola vôbec šanca postúpiť.“

Iste viete, že Žilina postúpila do extraligy. Nelanárili vás predstavitelia klubu, aby ste sa vrátili? Neuvažovali ste aj vy sám o takejto alternatíve?
„Zatiaľ ma nekontaktovali, hoci je pravda, že som sa s manažérom Dejanom Mišom stretol v Žiline. Pomaličky začínam uvažovať o návrate na Slovensko. Hlavne kvôli dcére, ktorá ide do školy a nechcem, aby mala neskôr problémy pri prechode z českej školy do slovenskej. Zmluvu mám do konca sezóny a skutočne teraz neviem povedať, ako sa rozhodnem, aj keď manželka ma presviedča, aby sme natrvalo ostali žiť v Novom Jičíne, kde sa nám obom veľmi páči a sme tu maximálne spokojní.“

Nový Jičín po dvoch rokoch opäť zmenil názov. Rysuje sa silnejší tím ako vlani?
„Ja si myslím, že tím bude približne rovnaký ako v minulej sezóne, zmeny v kádri boli len minimálne – odišli traja hráči, prišli dvaja – rozpočet máme rovnaký, takže verím tomu, že ďalší ročník bude aspoň tak úspešný ako uplynulý."

Čo by malo byť prednosťou vášho tímu v najbližšej sezóne?
„Ako najväčšiu výhodu by som označil práve nie veľmi veľký pohyb v tíme, takže mali by sme byť zohratejší ako súperi a to by mala byť naša najväčšia devíza hlavne na začiatku ligy.“
 
Vieme, že klub chce v novej sezóne bojovať na viacerých frontoch. Je káder dostatočne široký, aby to zvládol?
„Podľa môjho názoru áno, naviac vedenie má vždy rezervu, aby v prípade nejakej nečakanej udalosti (vážne zranenie alebo niečo podobné) problém vyriešilo. Myslím, že desať kvalitných a vyrovnaných hráčov v pohode stačí, tréningy majú vysoké nasadenie, pretože každý hráč sa chce predrať do základnej zostavy. V prípade krátkodobého zranenia je u nás každý určite nahraditeľný, čo tiež vnímam ako veľkú výhodu.“

Prečo momentálne nezarezávate v národnom drese?
„Ako istotne viete, tento rok sa vedenie reprezentácie rozhodlo z dôvodu zle rozohranej kvalifikácie dať príležitosť mladším hráčom, aby nabrali skúsenosti, čo plne podporujem. Aj keby ma oslovili, chcel som im presne to navrhnúť, aby zobrali mladších, pretože posledných päť rokov som strávil takmer celé leto s reprezentáciou a nevenoval som toľko času rodine, čo som si chcel tento rok vynahradiť. Popritom cítim, že potrebujem iný druh letnej prípravy ako je tomu v reprezentácii, kde je z nedostatku financií všetko šité horúcou ihlou – mám na mysli to, že v podstate od prvého zrazu po dovolenke sa po desiatich dňoch hrá prípravný zápas. V klube to je po troch – štyroch týždňoch, preto je viac času i priestoru na kvalitnú fyzickú prípravu.“

Sledujete počínanie omladenej basketbalovej reprezentácie? Myslíte si, že omladenie tímu stačí na lepšie výsledky?
„Jasné, výsledky sledujem. Po prvom zápase, ktorý ma výsledkovo prekvapil a myslím, že sme odohrali dobrý zápas, prišlo vytriezvenie v Gruzínsku a nie príliš presvedčivá výhra v Luxembursku, takže len omladenie určite stačiť nebude. Ako som už spomínal, na lepšie výsledky bude potrebné, aby všetci oslovení hráči prišli reprezentovať. Na druhej strane treba reprezentácii vytvoriť i adekvátne podmienky, čo sa v minulosti istotne nedialo. Nadsadene poviem, že reprezentácia bola za trest, nie za odmenu.“

                     VIZITKA HRÁČA
Meno: Juraj Gavlák
Prezývka: nemá, v Česku mu hovoria Jura
Dátum narodenia: 30. apríla 1979 v Žiline
Post: rozohrávač
Miery: 185 cm / 84 kg

Hráčska kariéra: Váhostav Žilina (1996-2001), NH Ostrava (2001-2006), Mlékárny Kunín (2006-2007), Geofin Nový Jičín (2007-2009), Miltra Nový Jičín (2009-2010)

Dotazník:
Môžete slovenským priaznivcom basketbalu prisľúbiť, že po návrate z Čiech vás opäť uvidíme na slovenských palubovkách?
„Myslím, že je to veľmi reálne v horizonte jedného – dvoch rokov.“

Dá sa skĺbiť rodinný život s kariérou špičkového športovca?
„Určite áno. Navyše, manželka ako bývalá reprezentantka vo volejbale dopredu vedela, čo všetko prináša život so športovcom.“ (smiech)

Najťažší protihráč – rozohrávač z MNBL…
„Jednoznačne Arthur Lee. Myslím, že je to najlepší hráč, aký kedy hral v Mattoni NBL!!“

Vaša najlepšia a najhoršia basketbalová vlastnosť…
„To teraz nemôžem na seba prezradiť, lebo chcem ešte pár rokov hrať, tak nech nie som veľmi čitateľný.“ (smiech)

Ponúknete našim čitateľom „recept“ na úspech?
„Neviem, či práve ja môžem dávať recept, pretože je mnoho oveľa úspešnejších športovcov ako som ja a ich recept by bol asi zaujímavejší. Ale určite platí heslo, že talent je len desať percent úspechu a zvyšok je tvrdá drina.“

Keby existoval stroj času a vy by ste sa mohli vrátiť…Čoho by ste sa vystríhali a naopak, čo by ste urobili znovu?
„Určite by som šiel študovať na univerzitu do USA. Mal som to na spadnutie, ale potom, ako som dostal v sedemnástich rokoch zmluvu od Žiliny a nakukol som do mužskej najvyššej súťaže, som už nechcel odísť. Viem, že by som tam basketbalovo rozhodne nestratil a hlavne by som sa naučil kvalitne po anglicky, čo dnes musím usilovne doháňať a stále to nie je ono.“

Existujú aj nevyplnené priania? Čo by vám mohla splniť rozprávková zlatá rybka?
„Ak myslíte basketbalové prianie – určite by som chcel skúsiť hrať v eurolige. NBA ma nikdy nefascinovala, ďaleko viac sa mi páči a obdivujem euroligové basketbalové zápasy. Ak myslíte nebasketbalové prianie – určite by som chcel zdravie pre moje deti a celú rodinu.“

Jednou z posíl Komárna je aj Michal Šturala, váš bývalý spoluhráč. Preto by sa najmä komárňanskí fanúšikovia radi dozvedeli pár, možno „kabínových“ slov o ich novej posile…
„Aj keď v Komárne nebude hrať žiadny Američan, odkazujem im, že minimálne jedného „čierneho“ v kádri mať budú. (smiech) Michal si totiž obľúbil hudbu a štýl obliekania, ktorí preferujú naši americkí spoluhráči…“