Víkend s NBA: Zatiaľ prekvapujú, vydrží im to až do konca sezóny? | Probasket.cz

Please enter banners and links.

Víkend s NBA sa tentokrát bude venovať tímom, ktoré zatiaľ herne a tabuľkovo prekvapujú. Vybral som si 2 tímy, jeden na Východe a aby zostala zachovaná určitá kontinuita, tak logicky aj jeden celok zo Západu.

Začneme teda na Východe. Tam bolo rozhodovanie pomerne jednoduché. Sixers si zaslúžia dozaista moju pozornosť ako prvý spomínaný tím. Bezpečne sú v čele svojej divízie, pred očakávanými lídrami C´s a Knicks. Knicks už by nemali byť hrozbou v tabuľke pre Sixers, C´s konečne s kompletným kádrom by sa na nich dotiahnuť mohli a mali. Po viac ako tretine základnej časti už  chýba len zopár víťazstiev Sixers k predpokladanej istote PO, všetko napovedá tomu, že aj 45% na Východe tento rok može na účasť stačiť (zatiaľ sú na 8.mieste Bucks a percento víťazstiev je na čísle 43,5).

Čo zdobí Sixers a aké sú dôvody ich doterajšieho úspešného ťaženia? Ľahký žreb je jeden z nich, ale to platilo tak týždeň spať, posledné 4 zápasy totiž odohrali so 4 tímami zo špičky Východu, čiže s priamymi konkurentmi. Postupne s Magic, Bulls, Heat a naposledy s Hawks. Trikrát hrali doma, takže to nebol až taký dokonalý test kvality, ale čo je v súčasnosti dôležitejšie, 3 zápasy dokázali vyhrať. Ďaľšou pozitívnou správou pri poslednom víťazstve nad Hawks bol konečne návrat opory z úvodu sezóny, Spencera Hawesa. Konečne sa teda káder uzdravil, aby Elton Brand vypadol v tom istom zápase zo zostavy a jeho štart v ďaľšom je rovnako otázny.

Sixers zdobí timová hra, vec, ktorá v NBA nie je taká tradičná a samozrejmá pre každý tím. Postradajú síce takú tradičnú hviezdu, ktorá by na seba vyložene strhávala záujem médií, ale to rozhodne nie je nevýhodou, práve naopak. Dotvára to takú jedinečnú auru nových Sixers, ktorí sa nenápadne prebijajú nástrahami tejto sezóny a nadvazujú tak na sezónu minulú, v ktorej tiež trochu prekvapivo prekĺzli do PO. Hľadať ústrednú postavu úspechu je zložitá úloha, možno by to bola aj urážka, keďže sa bavíme o tímovo hrajúcom zoskupení. Šalamúnsky odpoviem, že stavebným kameňom je kvalita lavičky a teda perfektná rotácia hráčov, ktorí dokážu odvádzať presne to, čo majú. 10hráčov hrá kľúčovú úlohu vo vačšinu zápasov, aj Tony Battie, ktorý včera napr. nehral, keďže sa vrátili aj Hawes, aj Vučevič, si dokázal zastať v čase kríze na pozícií centra svoju úlohu, minimálne na výsledkoch tímu nič vidieť nebolo.

Keď povieme líder tímu, tak musíme dať za pravdu, že ním je Andre Iguodala. Tento zlatý medailista z posledných MS je práve tým tmelom vlny mladých hráčov v tíme, zároveň je to vďačný typ hráča, keďže je to skôr obrovský pracant, ako nejaká primadona, ktorá na palubovke vidí len seba. Klasický univerzál na pozícii SF, fantastický obranár. Však obrana je tiež jedným zo znakov nových Sixers. Pozrieme sa na štatistiky, ktoré so mnou rozhodne súhlasia. Inkasujú len 86,5bodu na jeden zápas, po zásluhe najlepšie číslo v NBA. Streľba súperov v globále a trojky, v oboch štatistikách, čo sa týka bránenia sú top5, čo len podčiarkuje prvý základný údaj.

Druhým tímom, tentokrát zo Západu, budú moji obľúbení Jazzmani. Tí zatiaľ šlapú prekvapivo dobre a to aj s lemplom na pozíciií PG ako starter v tíme, aj s určitými nedostatkami na SG/SF pozíciach. Je to veľmi podobný príbeh ako so Sixers, žiaľ tu si nie som taký istý, že sezóna sa skončí úspešne, úspechom bude samozrejme účasť v PO. Jazz sa zatiaľ držia na priečkach, ktore zaistujú PO, aj vďaka včerajšiemu víťazstvu doma nad Lakers. Problémom pre Jazz je hlavne fakt, že dobrá pohoda z januára a zo začiatku februára sa zajtra končí. Začnú prevládať súboje mimo svoju ťazkodobytnú halu v horskom prostredí a vonku to už nebude teda žiaden med. Keď k tomu pripočítame fakt, že Západ je naozaj našlapaný (11.tím má vyrovnanú bilanciu výhier a prehier a na druhý tím konferencie stráca len v prepočte 3,5zápasu, čiže má napr. o tri prehry viacej (a tri výhry menej) a zároveň o jeden odohratý zápas menej), tak vyhliadky Jazzmanov nie sú také ružové, ako to možno ružovo v súčasnosti vyzerá.

V niektorom z preview som už spomínal stav Jazz. Mnoho zápasov doma, málo vonku. Osobne si nemyslím, že so slabšími tímami budú vonku prehrávať, takže to nemusí byť také zlé, ale handicap to oproti tímom, ktoré to majú naopak, je. Podkošová zostava zatiaľ pracuje na výbornu, čo ale určite na výbornú nepracuje, sú guardi. Napr. veľmi vypovedajúca je štatistika trojkových pokusov, kde v celej NBA sú na nelichotivom poslednom mieste s úspešnosťou pod 30%. Za to môže tragický Devin Harris a slabšia zostava na pozíciach SG/SF. Inak iné štatistiky sú priemerné, niekde mierne nadpriemerné, niekde presne naopak.

Opory sú preto logické. Al Jefferson a Paul Millsap, ktorých z lavičky kvalitne dopĺňajú Derrick Favors a Enes Kanter. V poslednom období sa konečne chytil aj veľký talent Gordon Hayward. 4 zápasy v rade zaznamenal dvojciferný počet bodov, čo bol po mnohých zápasoch, kedy sa mu nič také ani v jednom zápase nepodarilo, skoro ako zázrak. Už v poslednom zápase ale svoju sériu nepredĺžil, čo však Jazz nevadilo, pretože v ňom zdolali Lakers.

Základom úspechu aj v ďaľšom priebehu sezóny bude zdravotný stav oboch podkošových hráčov, možné výpadky, príp. dlhodobé zranenie by malo veľký zásah na hru, ktorá je od bodov z podkoša závislá. Druhým bude pokračovanie progresu jediného schopného strelca, aspoň v dlhodobom meradle z vačších vzdialeností, z oblasti perimetra, Gordona Haywarda. Tým posledným, zatiaľ zbožným želaním fanúšika je, aby sa tím zbavil Devina Harrisa. Tímu jeho hra moc neprináša, Earl Watson a Jamaal Tinsley jasne ukazujú, že pre tím majú viacej čo ponúknuť, pričom finančné ohodnotenie je absolútne opačné. Nie náhodou mali po začiatku sezóny v tíme Jazz snahy zbaviť sa Harrisa, či už nejakým tradeom alebo na neho uplatniť "amnesty clause", je to dozaista najslabší článok tímu pri pomere cena/výkon.