Sezónu nepovažujem za neúspešnú | Probasket.cz

Please enter banners and links.

„Nešo“ si počas svojho pôsobenia na slovenských palubovkách získal množstvo sympatizantov i kritikov. Piate miesto svojho tímu nepovažuje za neúspech. Napriek tomu oblečie v budúcej sezóne dres iného klubu. My vám prinášame ďalší zo série exkluzívnych rozhovorov.

ŠTATISTIKY SÚ SMIEŠNA VEC, TVRDÍ NENAD MILOŠEVIČ

Nenad Miloševič – dôverne známa persóna pre každého, kto sa čo i len okrajovo zaujíma o našu basketbalovú extraligu. Zhovorčivý rozohrávač zo Srbska strávil uplynulú sezónu v Leviciach, ktoré vo štvrťfinále play-off pokorila Spišská Nová Ves. „Nešo“ si počas svojho pôsobenia na slovenských palubovkách získal množstvo sympatizantov i kritikov. Piate miesto svojho tímu nepovažuje za neúspech. Napriek tomu oblečie v budúcej sezóne dres iného klubu. My vám prinášame ďalší zo série exkluzívnych rozhovorov.

S basketbalom si začínal doma v Srbsku v tíme Ergonom Niš. Koľko sviečok bolo vtedy na tvojej narodeninovej torte? Čím ti tento šport učaroval?
„Mal som vtedy sedem rokov a trénoval som naraz plávanie, basketbal a tenis. Nakoniec u mňa zvíťazil basketbal. Bolo to tým, že kamaráti chodili naň tiež a bol to spôsob, ako súťažiť, byť lepší ako ostatní. Časom to prerástlo do lásky, ktorá trvá dodnes. Dnes si fakt neviem predstaviť deň, keď by som nebol v hale, netrénoval a nežil s tým pocitom, že hrám basket. A po druhé, vyrastal som na  úspechu juhoslovanského tímu a moje idoly a vlastne idoly všetkých boli takí hráči ako Alexandar Djordjevič, Bejan Bodiroga, Vlade Divač…"

Našich čitateľov zaujíma, či sa lepšie cítiš na pozícii „jednotky“ alebo „dvojky“? Čo ti viac vyhovuje: byť tvorcom hry alebo „shooterom“?
„Celý život som hral na pozícii rozohrávača, aj na pozícii „combo guard“, ktorý má za úlohu i dávať body. Závisí od toho, ako definujete jednotku a ako vás tréner zapojí do hry. Ale platí, že mi nerobí problém hrať na pozícii „dvojky“, veď túto sezónu som určitý čas bol na „dvojke“. A keď máte vedľa seba dobrého rozohrávača, ľahko sa vám hrá. Ja som mal šťastie, že som mal pri sebe takých hráčov ako je Ľudo Smačko z Handlovej, ktorý bral na seba organizovanie hry a ja som mal vtedy za úlohu zakončovanie z druhej možnosti po clone a tak ďalej. Minulý rok v Leviciach som hral po boku Peťa Jankoviča, ktorý mal veľmi dobrú kontrolu lopty, a tak sa mne uvoľňovalo miesto na „dvojke“ a možnosť byť zakončovateľom. Mám to šťastie, že som ako mladý robil s dobrými trénermi. Tí ma pripravili na obidve úlohy – strelca aj asistenta, čo sa dnes aj vyžaduje a ja s tým nemám problém.“

Zabojovať o medaily – to boli ambície Levíc pred začatím nie tak dávno skončenej sezóny. Po sľubnom začiatku sa družstvo zvyšok sezóny trápilo, vypadlo vo štvrťfinále play-off a nenaplnilo nemalé očakávania. V čom vidíš dnes, s odstupom času, príčiny neúspechu?
„No ja neviem, ako a z akého dôvodu to berieš ako neúspech. Tím bol mladý a určitý čas potreboval na zohratie a nazbieranie skúseností. Dá sa povedať, že vždy ideme na titul, ale niekedy musíme byť realisti a v danom momente správne zhodnotiť situáciu. Podľa mňa bolo príliš zavčasu očakávať s istotou výsledok v zmysle medaily. Existuje veľa detailov, na ktorých sa musí pracovať, aby bol tím víťazný a vyhrával určité zápasy. A na všetko treba čas! V Leviciach sú fantastickí mladí hráči, pred ktorými je určite svetlá budúcnosť, pokiaľ budú dobre pracovať. Finále pohára, piate miesto v lige a k tomu basketbalová mlaď ako Terlanda a Klár, ktorí v určitých zápasoch hrali v rozhodujúcich chvíľach tak ako nikdy doteraz. Je to veľmi dôležité pre ich budúcnosť. Výsledok by prišiel, keby tím pokračoval kontinuálne aspoň dva roky. Bohužiaľ, dopadlo to ako dopadlo. Ale ja si nemyslím, že sezóna bola neúspešná. Treba urobiť jej detailnú analýzu a sú iní, ktorí to majú posúdiť.“

34 minút, 17,2 bodu, 2,6 doskoku a 5,9 asistencií na zápas – to je vizitka Nenada Miloševiča z tejto sezóny.
37 minút, 23,2 bodu, 3,6 doskoku a 6,9 asistencií – také boli tvoje štatistické ukazovatele v predchádzajúcej sezóne 2007/2008.
Súhlasíš teda, že sezóna, v ktorej Levice obsadili konečné 5. miesto, nepatrila z tvojho pohľadu medzi tie najvydarenejšie?
„Určite, že nie. A počas môjho pôsobenia na Slovensku je to po prvýkrát, čo som chýbal v boji o medailu. Ale to je zbytočné komentovať, lebo ja sa na to pozerám trošku z inej strany. Mal som tu dobrých trénerov, síce za sezónu dvoch, ale veľa som sa od nich naučil, snažil som sa pochopiť ich filozofiu. Určite, že v nejakých veciach som aj dospel. Treba pozerať na to, čo bude ďalej, čo zmeníme, keď odstránime staré chyby. Štatistiky sú smiešna vec. Netreba ich porovnávať. V obidvoch kluboch to totiž bolo úplne inak. Hráči sa podľa štatistík nehodnotia!“

Handlovčania tvrdia, že najlepší basket si robil pre nich, s Handlovou si vlani získal aj medailu. Čo na to hovoríš?
„Handlová je mesto, kde som dostal basketbalovú afirmáciu a má veľké a špeciálne miesto v mojom srdci. Zažil som tam veľa úspechov aj neúspechov. Mal som šťastie, že v klube i okolo bola skupina výborných ľudí, fantastická atmosféra v šatni, na tribúnach, veľkí hráči ako Uhnák, Jaro Morávek, „Smako“, Golian – títo tam boli, keď som prišiel, a keď si cudzinec a tam prídeš, nemôžeš sa tam cítiť zle. Naučil som sa tam veľa a mal som aj dobrých trénerov. A nezabúdajme, že v Handlovej som strávil tri roky, aj to veľa znamená… Každá medaila tam bola špeciálna a má svoju „dušu“, každá je inak vybojovaná. Mňa osobne najviac mrzí finále s Lučencom, kde sme boli veľmi blízko k zisku medaily najcennejšej. A som rád, že ľudia to vnímajú tak, že som v Handlovej hral dobrý basket. Áno, aspoň trošku som im pomohol dosiahnuť istý úspech, no i tak sa to nedá porovnávať s tým, koľko oni pomohli mne v basketbalovom vývoji.“

Ako vnímaš podporu z tribún? Nie je žiadnym tajomstvom, že práve levické publikum patrí medzi tie najlepšie v rámci Slovenska. Čo by si odkázal fanúšikom?

„Áno, v Leviciach bolo tento rok fantastické publikum. Stále zaplnená hala a to sa nieslo po celom meste. Zrazu začal byť basketbal horúcou témou, všetci sa pýtali, podporovali nás. Jednoducho, bol to veľmi pekný rok pre fanúšikov. Myslím si, že videli dosť zaujímavý basketbal. Jediná vec ma mrzí a síce, že sme neprešli do semifinále. Ak kvôli nikomu inému, tak práve kvôli divákom, lebo si to fakt zaslúžili. Ďakujem im za podporu celého tímu a nikdy nezabudnem na finále Slovenského pohára, keď pripravili takú atmosféru, ktorá sa ani nedá opísať!“

Obráťme list. Ostaneš pôsobiť v Leviciach aj v nasledujúcom extraligovom ročníku?
„Nie, v Leviciach neostávam.“

Ak sa môžem opýtať, prečo?
„Radšej by som to nekomentoval. Je to záležitosť moja a klubová. Dohodli sme sa korektne. Určite je škoda, že sa nemohlo pokračovať a dokončiť nejaký stanovený cieľ, ale veľa, veľa vecí sa udialo. A ja som veľmi spokojný, že to tak skončilo."

V akom klube teda uvidíme Nenada Miloševiča v budúcej sezóne?
„Nuž, momentálne rokujem s jedným klubom zo Slovenska. Verím, že rokovanie dopadne dobre. Čo sa týka zahraničia, všetko závisí od spomenutého rokovania, pretože klub, s ktorým rokujem, je ten, kde by som chcel pôsobiť.“

                                        VIZITKA HRÁČA
Meno: Nenad Miloševič
Národnosť: srbská
Dátum narodenia: 2. mája 1983 v Niši
Prezývka: Nešo
Post: rozohrávač
Miery: 190 cm / 85 kg
Hráčska kariéra: Ergonom Niš – Srbsko, Lavovi063 Belehrad – Srbsko, Handlová, Svit, Xanthi – Grécko, Handlová, Levice

DOTAZNÍK
Ak by si sa mal charakterizovať, aký si basketbalista? /povaha, herný štýl, silné a slabšie stránky/
„To je na iných. Ja som veľmi subjektívny – povedal mi to môj kamarát Ľudo Smačko (smiech). Jeho sa teda môžeš spýtať.“

Kto ťa v basketbale najviac podporoval?
„Dedko, otec a mama. Mal som veľkú podporu u rodičov. Nie je predsa ľahké pustiť decko do neznámeho štátu, mesta, keď má devätnásť rokov. Ale verili mi a dúfam, že som ich nesklamal.“ 

Srbsko v súčasnosti disponuje plejádou skvelých hráčov. Mená ako Pavlovič, Krstič, Stojakovič, Miličič, Rakočevič a ďalší patria medzi renomovaných svetových basketbalistov. Ktorého z nich najviac obľubuješ a prečo?
„No je to ťažké, lebo na mojej pozícii hrá zo spomenutých jedine Igor Rakočevič – fantastický basketbalista ako aj všetci ostatní. Majú u mňa maximálny obdiv ako reprezentujú Srbsko vo svete. Sú to akísi „ambasádori“ nášho národa! Každý z nich dokázal veľmi veľa.“

Kde stráviš letnú dovolenku?
„V Turecku.“

Ktorého človeka si najviac vážiš či najviac rešpektuješ?
„Môjho starkého. Je to človek, ktorý bol so mnou celé moje detstvo. Veľmi veľa ma naučil, pomohol a jednoducho je to niekto, kto pre mňa znamená nesmierne veľa!“

Na klubovej stránke Levíc je uvedené, že tvojím obľúbeným jedlom sú „cevapi v kajmaku“. Môžeš našim čitateľom opísať, aké je to jedlo?
„Vieš čo, je to srbská špecialita. Treba to jednoducho ochutnať.“