O návrate rozhodol aj desaťmesačný Maroš | Probasket.cz

Please enter banners and links.

Vítame ťa opäť na Pasienkoch. „Ďakujem pekne“ zakontroval s úsmevom MILAN GOLIAN. Takto sme započali náš rozhovor s pivotom a obávaným strelcom spoza trojkového oblúka, basketbalistom, ktorý v bratislavskej Inter hale toho čosi už dávnejšie odviedol a ktorý sa po ročnom účinkovaní v Handlovej opäť vracia späť do Bratislavy.

Vítame ťa opäť na Pasienkoch. „Ďakujem pekne“ zakontroval s úsmevom MILAN GOLIAN. Takto sme započali náš rozhovor s pivotom a obávaným strelcom spoza trojkového oblúka, basketbalistom, ktorý v bratislavskej Inter hale toho čosi už dávnejšie odviedol (len tak na okraj, M. Golian dohromady doteraz 6 rokov odohral za Inter) a ktorý sa po ročnom účinkovaní v Handlovej opäť vracia späť do Bratislavy.

„Kladivo“, čo je prezývka tohto obra spod deravých košov (mimochodom, zvítali sme sa v posilňovni futbalového štadióna Interu a keď mi Milan potriasol rukou, niežeby som ja moju nemal od roboty dosť vytrénovanú, veru pocítil som ako často sa pasuje s činkami), má k tomuto kroku dosť pádny dôvod, ale o tom už nech on sám. „Bol som v Handlovej spokojný, veď sa to vyvŕbilo celkom optimálne, my sme hrali na Hornej Nitre o bronzové medaily a Inter o titul. Takže bol všetko v poriadku, pravda až na to, že manželka bývala tu v hlavnom meste Slovenska a ja som sa za ňou dostával tak raz do mesiaca. A keďže sa nám narodil syn Maroš, tak nebolo o čom rozhodovať. Navyše, ak tu bola seriózna ponuka z klubu hrať opäť v žlto-čiernom drese.“
V bilancovaní dosiahnutého výsledku Handlovej sa funkcionári netajili spokojnosťou s podielom Milana Goliana na zisku bronzovej medaily. Dôvod športový na odchod teda nebol, no nazdávam sa, že Milan urobil dobrý krok. „Nie je treba okolo toho robiť vedu, skĺbili sa dve stránky, rodinná i športová a verím, že to bude okej. Dôležité bude, aby som dokázal, že vo svojich 34 rokoch azda budem Interu ešte užitočný,“ utlmil Milan akúkoľvek polemiku o odchode a vzápätí po roku návrate do služieb Interu.
K narážke na vek namietame – hrajú v extralige aj starší… „Hrajú, isteže viem o tom. Pre mňa je dôležité, aby som sa dobre pripravil a pomohol tomuto družstvu. Treba prežiť prípravu, tá je spravidla vždy tvrdá, prvé dni sú najťažšie, navyše je tu nový tréner, s ktorým sa ešte len zoznamujeme. Príde čas a pôjdeme na to.“ Bolo vidieť, že nechce uraziť Šťastenu zbytočným prognózovaním o konečnej méte, je to ešte dosť ďaleko, no téme opätovného finále mu asi nebude cudzia. V každom prípade chce o medailu s Interom hrať, na to vraj je už z ostatných rokov zvyknutý.
Inter opustili hráči veľkého kalibru, aj Milan zastáva názor, že bude ťažké vykompenzovať ich neúčasť. „Sú tu mladí, snaživí hráči, klub určite ešte neuzavrel súpisku, tú najlepšiu odpoveď na tieto otázky dá až súťaž. Pandula s Novákom – a tak trochu prispieval k tomu tiež Živický – dávali častokrát aj 60 bodov za zápas. To nebude jednoduché, ale ako hovorím, až zápasy naostro ukážu kto je čoho schopný.“ Nuž spolu sme vyrátali že to bude Maťo Míčka,  Rišo Ďuriš a pod košmi on s Futom, ktorí budú musieť najmä spočiatku tvrdiť muziku. „Možno že sa niektorí mladí strelecky uchytia, to by veľmi pomohlo,“ zauvažoval.
Brnkli sme aj na tému odhlásenia sa Lučenca z extraligy. „Je to škoda, odišiel jeden kvalitný mančaft, je škoda, že mesto viac nepomohlo. Život, aj ten basketbalový je nekompromisný.“
Rozišli sme sa so želaním zdravia, pre hráča samotného i jeho rodinku, teda najmä pre malého Maroša. „Je to poriadne žihadlo, dáva nám zabrať. Dá sa to však zvládnuť, hoci tie skoré budíčky nie sú bohviečo. No, musím si zvyknúť,“ s úsmevom ukončil našu dišputu a zamieril ešte do posilňovne. Činky vraj čakajú.