Je to možné?! | Probasket.cz

Please enter banners and links.

Už – už to vyzeralo na záver z ríše snov, no napokon bol z toho záver ako zo zlého sna. Niežeby bol konečný rezultát kvalifikačného stretnutia B – divízie ME Slovensko verzus Švédsko (88:89) nejako nespravodlivý, avšak pri kusisku šťastia v absolútnom závere duelu sme mohli aj zvíťaziť. Takto nám ostali oči pre plač.

Už – už to vyzeralo na záver z ríše snov, no napokon bol z toho záver ako zo zlého sna. Niežeby bol konečný rezultát kvalifikačného stretnutia B – divízie ME Slovensko verzus Švédsko (88:89) nejako nespravodlivý, avšak pri kusisku šťastia v absolútnom závere duelu sme mohli aj zvíťaziť. Takto nám ostali oči pre plač.

Počas druhej polovice ženského kvalifikačného duelu Slovensko – Chorvátsko sa z útrob športovej haly vynorila početná časť mužských kolegov našich basketbalistiek. Medzi všetkým vyčnieval muž so slúchadlami na ušiach a la Michael Phelps pred pretekmi, Rado Rančík. Oči mu ihneď zamierili na časomieru, po vzhliadnutí priebežného výsledku (Slovensky si v tom čase vytvárali rozhodujúci náskok) zaťal päsť a v očiach bolo badať iskričky nadšenia. O niekoľko hodín neskôr vybehol na palubovku ako líder slovenského mužského tímu. A bol to práve Rado Rančík, ktorý sa stal nielen najlepším strelcom Černického tímu, ale aj najväčším smoliarom posledných sekúnd…

Slovensko nastúpilo bez rozohrávača Antona Gavela, ktorý sa zranil na tréningu, pričom práve post playmakera mal byť jednou z našich hlavných výhod. Základná päťka preto vyzerala nasledovne: Gavlák, Pandula, Hovaňák, Leško, Rančík. Áno, opäť sme hrali bez klasického pivota.  Slovákom vyšiel vstup do zápasu nad očakávanie, i keď úvodný kôš (dokonca spoza trojkového oblúka) vsietili „vysokí“ hostia. Tí si ale dlho nedokázali poradiť s únikmi Rančíka, ku ktorému sa pridal i Leško. Koniec 1.  štvrtiny znamenal vedenie Slovenska o tri body – 23:20. Zbytočné fauly Leška (vrátane dodatočne posúdeného „úmyslu“), báječná strelecká efektivita Severanov tak spod koša, ako aj z perimetra, nepodarené trojky domácich, úseky, kedy sme zbytočne strácali loptu či hrali nedôsledne v obrane, znamenali obrat vo vývoji skóre. Do útoku zavelil Skjöldebrand, vlasatý blonďák s presnou muškou, ktorý sériou ôsmich bodov v rade (dve trojky, jeden úspešný pokus za dva body) upravoval na 27:36. Prvý polčas napokon vyhrali hostia o 6 bodov. A hoci sa Slováci v 3. štvrtine snažili manko znižovať, švédske „rany“ boli ešte krutejšie.  Postupne sa presadzoval aj typický „Švéd“ alebo ak chcete, basketbalista tmavej pleti v drese „Tre Kronor“ Massambu, a tak  na ukazovateli skóre svietilo hrozivých 62:77. Slováci sa však nevzdali, začali hrať agresívnejšie, urputne bojovali o každú loptu, ešte väčšmi „vypumpovali“ publikum, ktoré pre zmenu občas „vypumpovalo“ rozhodcov, k tomu všetkému Švédi očividne znervózneli a čo nevidieť bolo skóre 30 sekúnd pred koncom veľmi nádejné – 86:87. Kostas Flevarakis bleskovo zareagoval, zobral si posledný time, jeho zverenci následne rozohrávali loptu zboku, hrali načas. Mička vyčkával, avšak 10 sekúnd pred koncom predsa len fauloval Massamba. Černoch však psychický nápor evidentne nezvládol. Za neutíchajúceho piskotu zaplnených tribún nepremenil ani jeden trestný hod! Paradoxne, bol to rozhodujúci moment zápasu. Rančík sa totižto snažil loptu doskočiť, ale tiesnený si dal „vlastný kôš“! Ostávali posledné sekundy, Míčka neúspešne zakončoval za tri body a hoci Hovaňák ešte loptu doskočil a zaznamenal aj úspešný dvojbodový pokus, celkové víťazstvo nám to už neprinieslo. V hale nastalo ticho ako na pohrebe, iba v strede sa tešilo klbko hráčov Tre Kronor. Čo už, aj takéto vyústenia prináša basketbal.